extrovertný príd. zameraný mimo svojho vnútra, na vonkajší svet, op. introvertný: e. človek;
extrovertne prísl.;
extrovertnosť -i ž.
extrovertný -ná -né príd.
extrovertný -ná -ný príd. ⟨lat.⟩ ▶ (o človeku) zameraný na vonkajší okolitý svet a medziľudské vzťahy; op. introvertný: e. básnik; Je extrovertný a otvorene povie, čo si myslí. [Sme 2003]
extroverzia -ie ž. ‹l› psych. orientácia psychickej energie osobnosti smerom navonok a jej otvorenosť pre vplyv zvonka (op. introverzia);
extrovertný príd.: e. človek; e. typ (op. introvertný);
extrovertnosť -ti ž.