extrém -u m. krajnosť; výstrednosť: e-y počasia; zachádzať do e-ov;
extrémny príd.: e. človek, e-e správanie, názory;
extrémne prísl.;
extrémnosť -i ž.
extrémne 2. st. -nejšie prísl.
extrémne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ s krajnou, nie zvyčajnou mierou, intenzitou, hodnotami; syn. mimoriadne, krajne: e. suché leto; e. rýchle ochladenie; e. vysoká spotreba elektriny; e. štíhle dievča; bol to e. netrpezlivý človek; ocitnúť sa v e. nepriaznivých podmienkach; polit. e. pravicový, ľavicový krajne radikálny 2. ▶ inak ako bežne, výstredne; syn. extravagantne: e. aerodynamický tvar automobilu; extrémnejšie ladená kapela
extrémny príd. ‹l›
1. krajný, výstredný, prehnaný, prepiaty, nezvyčajný: e-e názory; e. človek; šport. e-e lyžovanie vo vysokohorských podmienkach, skialpinizmus
2. mat. e-a hodnota funkcie najväčšia al. najmenšia;
extrémne prísl.: e. pravicový, ľavicový;
extrémnosť -ti ž.: zachádzať do e-ti do extrému
extrémny príd. zachádzajúci do krajností, výstredný, prepiaty: e. smer, e. názor, e-a povaha;
extrémnosť, -ti ž.