externý príd. kt. je mimo uzavretého celku, vonkajší, op. interný: e. pracovník, e-á spolupráca, e-é štúdium;
externe prísl.: e. spolupracovať, študovať
externý [-t-] -ná -né príd.
externý [-t-] -ná -né príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ ktorý je mimo nejakého celku, vonkajší; op. interný: e. zdroj energie; e. reproduktor 2. ▶ ktorý je mimo rámca úzkych (pracovných, študijných) vzťahov; op. interný: e. poradca, konzultant; e. učiteľ autoškoly; externá spolupráca; mať e. pracovný úväzok; prijímacie skúšky pripravuje externá firma; externé štúdium forma štúdia spočívajúca v samoštúdiu a v konzultáciách, sústredeniach vzdelávacej inštitúcie
externý príd. ‹l› ktorý je mimo nejakého celku, vonkajší (op. interný): e-á spolupráca; e. spolupracovník; škol. e-é štúdium jedna z foriem mimoriadneho štúdia bez školskej dochádzky, bez navštevovania prednášok a pod.;
externe prísl. e. študovať
externý p. vonkajší
vonkajší ktorý sa vyskytuje vonku, zvonku, na povrchu al. mimo niečoho (op. vnútorný): vonkajšia časť, vonkajšia výzdoba, vonkajší vplyv • externý (op. interný): externé štúdium • zastar. zovňajší: zovňajšia krása • zastar. zovnútorný: zovnútorné ťažkosti (Mráz) • vonkajškový (týkajúci sa vonkajška): vonkajškový prístup k niečomu • formálny (týkajúci sa vonkajšej formy): formálne náležitosti • objektívny (jestvujúci nezávisle od vedomia človeka): objektívny svet • odb. exogénny (op. endogénny): exogénny vírus • lek. ektogénny (spôsobený z vonkajších príčin) • kniž. exoterický
externý príd. vonkajší: e. spolupracovník; e. žiak mimoriadny;
externe prísl.: hovor. e. študovať