expresívny príd. lingv. kt. vyj. citový al. vôľový vzťah, citovo zafarbený: e-e slová;
expresívne prísl.;
expresívnosť -i ž.
expresívne 2. st. -nejšie prísl.
expresívne 2. st. -nejšie prísl. ▶ expresívnym, výrazovo nápadným, osobne motivovaným spôsobom: e. sa vyjadrovať; e. zobrazovať skutočnosť; pomenovať javy exaktnejšie a expresívnejšie
expresívny príd. ‹l› lingv. vyjadrujúci citové zafarbenie, voľný vzťah (op. nocionálny): e-e slová emocionálne; e-a funkcia; e-e zafarbenie;
expresívnosť -ti ž.
expresívny príd.: lingv. e-e slová, výrazy citovo zafarbené; e-e zafarbenie slova;
expresívne prísl.