expertíza -y -tíz ž. znalecký posudok;
expertízny príd.
expertízny [-t-] -na -ne príd.
expertízny [-t-] -na -ne príd. ▶ majúci charakter expertízy, znaleckého posudku; súvisiaci s tvorbou expertízy; syn. expertný, znalecký: e. posudok, doklad; e. ústav; expertízna skupina; robiť expertízne merania; vykonávať expertíznu činnosť
expertíza -y ž. ‹f› odb. znalecký posudok, znalecké osvedčenie, dobrozdanie: hospodárska e.; e. obrazu;
expertný, expertízny p. odborný
odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výklad • špeciálny • špecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopis • terminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovník • kvalifikovaný • hovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudok • expertný • expertízny • znalecký: expertný, znalecký posudok • pejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlom • hovor. expr. fachmanský