experiment -u m. pokus (obyč. ved.): fyzikálny e.;
pren. nerob e-y! nerob niečo nevyskúšané;
experimentálny príd.: e-e metódy, e-a fyzika;
experimentálne prísl.: e. potvrdiť
experimentálne prísl.
experimentálne prísl. 1. ▶ pomocou experimentov, pokusov; syn. experimentátorsky, pokusne: e. pracovať; e. overovať, odskúšať; dokázať, zistiť platnosť tézy e. 2. ▶ ako experiment, na skúšku; syn. skúšobne, pokusne: e. spustiť prevádzku
experimentálny príd. založený na experimentovaní, pokusný: e-a metóda; psych. e-a psychológia smer využívajúci metodiku pokusov na získavanie teoretických poznatkov a ich aplikáciu; lit. e-a poézia založená na básnicky voľnom zaobchádzaní s jazykom a na experimentoch s novými literárnymi výrazovými prostriedkami; jad. fyz. e. reaktor určený na modelové overovanie niektorých vlastností vyvíjaných reaktorov; biol. e-a morfológia hraničný odbor medzi fyziológiou a morfológiou rastlín skúmajúci súbor utváracích procesov v rastlinách;
experimentálne prísl.: e. pracovať
experimentálne p. skusmo
skusmo na skúšku • pokusne: skusmo, pokusne začali vyrábať nový prípravok • skúšobne • experimentálne: skúšobne, experimentálne spustená prevádzka • náhodne: skusmo, náhodne vybraté položky
experimentálny príd. odb. založený na pokusoch, pokusný: e. výskum, e-a metóda; e-a fyzika, e-a patológia;