exkomunikácia -ie ž. vylúčenie z cirkvi; najťažší cirk. trest nedovoľujúci prijímať sviatosti ani vykonávať niekt. cirk. úkony;
pren. vylúčenie (z kruhu)
exkomunikácia [-n-] -ie ž.
exkomunikácia [-n-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ najťažší cirkevný trest v niektorých cirkvách spočívajúci vo vylúčení zo spoločenstva veriacich, vyobcovanie z cirkvi: vyhlásiť, uložiť exkomunikáciu; odpustiť, zrušiť exkomunikáciu 2. expr. ▶ vylúčenie z nejakého spoločenstva, komunity, napr. odobratím členstva: literárna e.; exkomunikácia z cechu režisérov [KŽ 1965]; Po dvadsiatich rokoch exkomunikácie im vedenie zväzu novinárov poskytlo prvú satisfakciu tým, že im vrátilo členstvo. [Vč 1989]
exkomunikácia -ie ž. ‹l› cirk. vyobcovanie z cirkvi, jeden z cirkevných trestov uplatňovaný najmä proti kacírom;
exkomunikačný príd.: e. dekrét
exkomunikácia, -ie ž. cirk. vyobcovanie z cirkvi;
exkomunikácia ž lat vylúčenie, vyobcovanie z cirkvi al. z iného spoločenstva: mezj wamj žadneg excommunicatie nenj? (TP 1691); tomu werit nechtegicym lutheranum possla excomunicatia, t. g. wiobcuwani z cyrkwi (DuH 1726)