exil -u L -e m.
1. vyhnanstvo: žiť v e-e
2. hromad. ľudia žijúci v cudzine ako exulanti al. emigranti: finančná podpora e-u; slovenský pofebruárový e.;
exilový príd.: e-á vláda; e-á literatúra
exil -lu L -le pl. N -ly m.
exil -lu L -le pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ nútený pobyt v cudzine, najmä z politických al. náboženských príčin; miesto núteného pobytu, vyhnanstvo: politický e.; odísť do exilu; žiť v exile; návrat z dvadsaťročného exilu; My v exile sme sa cítili istejší. Naši kolegovia doma boli stále na muške. [LT 1991]; pren. Utiahli sa do ľahostajnosti a apatie, do akéhosi vnútorného exilu. [KŽ 1968] 2. hromad. ▶ ľudia žijúci v cudzine (ako exulanti al. emigranti): kubánsky e.; činnosť slovenského exilu
exil -u m. ‹l›
1. vyhnanstvo najmä z politických al. náboženských príčin; miesto, kde sa exulant po vyhnaní al. úteku zdržiava: žiť v e-e; návrat z e-u
2. ľudia žijúci vo vyhnanstve;
exilový príd.: e-á činnosť; – e-á literatúra
exil p. vyhnanstvo
vyhnanstvo nútený pobyt v cudzine, obyč. pre politické presvedčenie • exil: odísť do vyhnanstva, vrátiť sa z exilu • emigrácia • emigrantstvo: žiť v emigrácii
exil, -u, 6. p. -e m. nútené zdržovanie sa v cudzine, vyhnanstvo: odísť do e-u, žiť v e-e;
exilný príd.: e-á vláda