evanjelium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. cirk. vylíčenie Kristovho života a jeho skutkov pochádzajúce od niektorého evanjelistu: hlásať e. šíriť kresťanstvo;
pren. expr. neomylná zásada, pravda, vzor; dielo požívajúce veľkú vážnosť: „Slávy dcéra“ stala sa národným evanjeliom. (Vlč.);
pren. kniž. hlásanie, šírenie nejakého učenia, zásad ap.: hlásať e. lásky, bratstva, pokroku
● veriť niečomu, niekomu ako e-iu pevne, bez výhrad;
2. liturg. výňatok z evanjelia čítaný pri omši; časť omše, pri ktorej sa číta tento výňatok;
evanjeliový, star. i evanjelický príd.: e. text