evanjelium [-ňie-] -ia D a L -iu s.
1. iba jedn. posolstvo o spáse uskutočnenej Ježišom Kristom: šíriť, hlásať e.
2. biblický spis, v kt. je opísaný Kristov život, skutky a učenie; výňatok z neho čítaný pri bohoslužbe; časť bohoslužby: E. podľa Jána; prečítať e.;
evanjeliový príd.: e-é rady; e-é texty
evanjelium [evaňie-] -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s.
evanjelium [evaňie-] -lia D a L -liu pl. N -liá G -lií D -liám L -liách s. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. iba sg. cirk. ▶ posolstvo, dobrá zvesť o spáse uskutočnenej Ježišom Kristom: kázať e.; žiť podľa evanjelia; hlásať, šíriť e. kresťanskú vieru 2. cirk. ▶ biblický spis Nového zákona, Novej zmluvy opisujúci život, skutky a učenie Ježiša Krista, ako ich ohlasovali jeho učeníci; úryvok z tohto spisu čítaný pri omši; omšová časť, v ktorej sa číta tento úryvok: Matúšovo, Lukášovo, Markovo e.; Jánovo e., E. podľa Jána; štyri kánonické evanjeliá; apokryfné evanjeliá Petrovo, Tomášovo evanjelium a pod.; čítať, spievať e.; po evanjeliu je obyčajne homília; Ježišove zvesti o láske a spravodlivosti ostali zavreté v evanjeliách. [J. Šimonovič] 3. kniž. ▶ niečo hodné úcty, vzor, na čom sa zakladá pevné presvedčenie, v čo sa verí: bolo to jeho e.; báseň sa stala preňho evanjeliom 4. expr. ▶ niečo, napr. zásady, učenie, šíriace sa vo verejnosti: e. priateľstva a porozumenia
evanjelium -ia s. ‹l < g›
1. cirk. učenie o spáse uskutočnenej Ježišom Kristom, kresťanská viera
2. cirk. časť biblie (Nového zákona) obsahujúca zvesť o príchode Spasiteľa, opis života a skutkov Ježiša Krista; úryvok z nej čítaný na bohoslužbe
3. kniž. niečo úctyhodné, na čom sa zakladá pevné presvedčenie: je to jeho e.
4. niečo, čo sa hlása, šíri: e. lásky; synoptické e-iá;
evanjeliový príd.: e-á chudoba, skromnosť; cirk. e-á strana (oltára) kde číta kňaz evanjelium
evanjelium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. cirk. vylíčenie Kristovho života a jeho skutkov pochádzajúce od niektorého evanjelistu: hlásať e. šíriť kresťanstvo;
pren. expr. neomylná zásada, pravda, vzor; dielo požívajúce veľkú vážnosť: „Slávy dcéra“ stala sa národným evanjeliom. (Vlč.);
pren. kniž. hlásanie, šírenie nejakého učenia, zásad ap.: hlásať e. lásky, bratstva, pokroku
● veriť niečomu, niekomu ako e-iu pevne, bez výhrad;
2. liturg. výňatok z evanjelia čítaný pri omši; časť omše, pri ktorej sa číta tento výňatok;
evanjeliový, star. i evanjelický príd.: e. text
evandélijum p. evanjelium
evangélijum p. evanjelium
evanjelium i evanjelie s. (evangéľijum, evanďélijum, evanďelí) 1. náb. časť biblie: Naša mama stará hovoria evanďelijum a ja evangelijum (Návojovce TOP); evanjelium (Bobrovec LM); evanjeľijum (Hor. Lehota DK); evanďelí (Štefanov SEN) 2. náb. časť omše, pri ktorej sa číta o Kristovom živote: Keť son prišla do kostola, uš čítali evanďelijum (Tlmače LVI); Fšimla sis, tá Róza ďicki donde do kostela neskoro, až je evanďélijum (Skalica); Došeu̯ do kosteu̯a až na evanďelí (Brodské SKA)
evanjelia p. evanjelium
evanjelium s, evanjelia ž [-je-, -ge-] gr cirk 1. Kristovo učenie a účinkovanie spísané niektorým z evanjelistov: kazany swateho evangelium (TC 1631); evangeliu swetu (HPS 1752); swate ewangelium Yežjsse Krysta podle swateho Yána (KB 1756); x. pren potvrdzeni tweho ewangelium (SQ 1781) zásady 2. časť bohoslužieb, keď sa číta evanjelium: pysnicžka po ewangelium (BAg 1585); spívání evangeliuma (BR 1785); evanjelský príd: gest staw manželský w ewangelském zákoně (BN 1796)