evanjelik [-ňie-] -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera;
evanjelička -y -čiek ž.;
evanjelický príd.: e-á cirkev; E-á cirkev augsburského vyznania na Slovensku; e. kňaz, kostol;
evanjelictvo -a s. evanjelická viera
evanjelik [evaňie-] -ka pl. N -ici G -kov m.
evanjelik [evaňie-] -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ člen evanjelickej cirkvi založenej na učení M. Luthera: vydala sa za evanjelika; evanjelici používali biblickú češtinu ako bohoslužobnú reč ▷ evanjelička -ky -čiek ž.
evanjelik -a m. (evanjelička -y ž.) príslušník evanjelickej cirkvi
evanjelik príslušník kresťanskej cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera • hovor. luterán
evanjelik, -a, mn. č. -ci m. príslušník evanjelickej cirkvi;
evanjelička, -y, -čiek ž.;
evanjelický príd.: e. kňaz, e. kostol, e-á viera, e-á cirkev;
evanjelicky prísl.;
evanjelictvo, -a str.
1. evanjelická viera, evanjelické vyznanie;
2. hromad. evanjelici
evandelík p. evanjelik
evangelík p. evanjelik
evanjelik m. (evangeľík, evanďelík) csl náb. príslušník evanjelickej cirkvi: Ja̋ som tiaž evanjelík (Rochovce ROŽ); Von je precca evanjelik (Val. Belá PDZ); Evanďelici majú raďi bibliju (Bánovce n. Bebr.); V naší dzedziňe nebiu̯ aňi jeden evanďelík (Kúty SKA); U naz ňid evangeľici (Dl. Lúka BAR); evanjelička ž.: Evanďelički mali konfirmáciju (Bánovce n. Bebr.); Má ďieuča také, čo je proťi vóli evanďelička (Svätoplukovo NIT)
evanjelik [-je-, -ge-] m 1. vyznávač evanjelia: pani lutheráni ze swatého ewangelium rucho na sebe beru, s nim sa ozdobugu, ewangelicy násylně chcegj byt (PE 1764) 2. príslušník protestantskej cirkvi: mezy temi, genž se ewangelicy gmenugu, gsu nektery lutheránj (IA 1708); prichazegj w russe owčjm, pod stjnem a gménem ewangelikuw reformatoruw (DuR 1719); gmenugeme se ewangelici na rozdil papežnictwa (SS 18. st) 3. príslušník evanjelickej a. v. cirkvi: mladenec evangeljk (BlR 18. st) 4. evanjelista: aewangelista Páně, aewangeljk Páně (KS 1763)