evanjelik [-ňie-] -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera;
evanjelička -y -čiek ž.;
evanjelický príd.: e-á cirkev; E-á cirkev augsburského vyznania na Slovensku; e. kňaz, kostol;
evanjelictvo -a s. evanjelická viera
evanjelický [evaňie-] -ká -ké príd.
evanjelický [evaňie-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s najpočetnejším kresťanským protestantským vyznaním založeným na učení M. Luthera, evanjelický augsburského vyznania, skr. ev. a. v.; charakteristický pre toto vyznanie, luteránsky; súvisiaci s evanjelikom: evanjelická viera; e. kňaz, pastor; e. kostol; e. spevník; navštevovať evanjelické gymnázium; pochádzať z evanjelickej rodiny □ Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, skr. ECAV nezávislá kresťanská protestantská cirkev hlásiaca sa k princípom luteranizmu; evanjelické cirkvi protestantské cirkvi, ktoré vznikli počas reformácie 2. zried. ▶ ktorý je v duchu evanjelia, ktorý je podľa evanjelia; syn. evanjeliový: evanjelická chudoba, skromnosť; žiť podľa zásad evanjelickej rovnosti
evanjelický príd. vzťahujúci sa na kresťanské cirkvi, ktoré vznikli reformáciou: e-á viera; e-á cirkev;
evanjelicky prísl.: e. prostý;
evanjelictvo -a s. evanjelická viera: prestúpiť na e.
evanjelik, -a, mn. č. -ci m. príslušník evanjelickej cirkvi;
evanjelička, -y, -čiek ž.;
evanjelický príd.: e. kňaz, e. kostol, e-á viera, e-á cirkev;
evanjelicky prísl.;
evanjelictvo, -a str.
1. evanjelická viera, evanjelické vyznanie;
2. hromad. evanjelici
evanjelium, -ia, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. cirk. vylíčenie Kristovho života a jeho skutkov pochádzajúce od niektorého evanjelistu: hlásať e. šíriť kresťanstvo;
pren. expr. neomylná zásada, pravda, vzor; dielo požívajúce veľkú vážnosť: „Slávy dcéra“ stala sa národným evanjeliom. (Vlč.);
pren. kniž. hlásanie, šírenie nejakého učenia, zásad ap.: hlásať e. lásky, bratstva, pokroku
● veriť niečomu, niekomu ako e-iu pevne, bez výhrad;
2. liturg. výňatok z evanjelia čítaný pri omši; časť omše, pri ktorej sa číta tento výňatok;
evanjeliový, star. i evanjelický príd.: e. text
evandelícký p. evanjelický
evanjelický príd. (evandelícki) súvisiaci s evanjelickým vierovyznaním: evanjelíckí knes (Rochovce ROŽ); evanďelická viera (Kociha RS); evanďelickí chrám (Bánovce n. Bebr.); evandelícki kostol (Lančár PIE) F. krit sa za evandelíckú košelu (Skalka n. Váh. TRČ) - pokladať sa z vypočítavosti za príslušníka evanjelického vierovyznania
evanjelický [-je-, -ge-] príd 1. vychádzajúci z evanjelia, evanjeliový; podle naučeny evanjelitskeho swateho Gana (WO 1670) L. ewangelický chronista (WO 1670) evanjelista 2. vzťahujúci sa na evanjelickú cirkev: ewangelitské náboženstwj (BYTČA 1611); pan farar aevangelicky (KRUPINA 1691)