etymológia -ie ž. lingv.
1. vedný odbor skúmajúci pôvod, prvotný význ. a príbuznosť slov
2. pôvod (slova ap.); jeho výklad: e. slova naporúdzi; ľudová e. nevedecká;
etymológ -a mn. -ovia m. odborník v etymológii;
etymologička -y -čiek ž.;
etymologický príd.: e. slovník, pravopis;
etymologicky prísl.
etymologický -ká -ké príd.
etymologický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s etymológiou, jazykovednou disciplínou, súvisiaci s etymológom: e. výskum; etymologické štúdium; etymologické pracovisko 2. ▶ súvisiaci s etymológiou, pôvodom slova, súvisiaci s výkladom tohto pôvodu: e. rozbor; etymologická hypotéza; etymologická príbuznosť; e. slovník vysvetľujúci vznik slov určitého jazyka a ich príbuznosť s inými slovami tohto jazyka al. iných jazykov; e. pravopis podľa pôvodu; lingv. etymologická figúra spojenie slov s rovnakým základom rozličného slovného druhu, napr. dobojovať boj
etymologicky prísl. ▶ z hľadiska etymológie, pôvodu: e. priezračné slovo; e. súvisieť; e. blízke slová
etymologický príd. k etymológia, k etymológ: e. slovník, výskum;
etymológia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. lingv.
1. náuka o pôvode slov, o príbuzenskom vzťahu slov k iným slovám toho istého jazyka al. iných jazykov;
2. pôvod slova: ľudová e. nesprávne vysvetlenie pôvodu slova podľa náhodnej zvukovej podobnosti;
etymologický príd.: e. slovník, e. rozbor, e. pravopis;
etymologicky prísl. etymológ, -a, mn. č. -ovia m. jazykovedec skúmajúci pôvod, pôvodný význam slov a ich príbuznosť s inými slovami