etnografia -ie ž. ved. disciplína (ako súčasť národopisu) zaoberajúca sa opisom materiálnej a duchovnej ľudovej kultúry;
etnograf -a mn. -i m. odborník v etnografii;
etnografka -y -fiek ž.;
etnografický príd.: e-é múzeum
etnografický -ká -ké príd.
etnografický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s etnografiou, s etnografom: e. výskum; e. atlas; etnografická problematika; etnografické štúdie; etnografické múzeum 2. ▶ charakteristický, svojský z hľadiska etnografie: etnografická oblasť osobitý región ľudovej kultúry; etnografická skupina nositelia ľudovej kultúry spoločensky a kultúrne odlišní od svojho okolia
etnografický príd. k etnografia, k etnograf: e. výskum; e-é múzeum;
etnograficky prísl.
etnografický p. folklórny
folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenie • ľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosť • krojový • krojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestom • folkloristický • národopisný • etnografický • etnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum
etnografia, -ie ž. historická veda skúmajúca pôvod, sídelné pomery, spoločenskú štruktúru, materiálnu a duchovnú kultúru národov sveta, národopis;
etnografický príd.: e. výskum, e-á mapa, e-é múzeum;
etnograficky prísl.;
etnograf, -a, mn. č. -i/-ovia m. bádateľ v etnografii, národopisec