etika -y ž.
1. filoz. disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi, mravouka
2. sústava mravných noriem, morálka: kresťanská, novinárska e.;
etik -a mn. -ci m. odborník v etike;
etický príd.: e-á výchova;
eticky prísl.
etika [-t-] -ky etík ž.
etika [-t-] -ky etík ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ filozofická disciplína vytvárajúca teóriu morálky a zaoberajúca sa otázkami dobra, cnosti, spravodlivosti, morálnych zákonov: kresťanská e.; moderná, globálna e.; normatívna e.; Aristotelova, Kantova e. 2. ▶ súbor všeobecných pravidiel, zásad a princípov správania, ktoré spoločnosť považuje za primerané, prijateľné, slušné; morálka, mravnosť: lekárska, novinárska e.; e. sudcov; e. podnikania; e. reklamy; e. vedeckej práce
etika -y ž. ‹g›
1. náuka o mravnosti, o pôvode a podstate morálneho vedomia a správania
2. systém mravných zásad, morálka, mravnosť: kresťanská e.
etika 1. filozofická disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi • mravouka (učenie o mravnosti): kresťanská etika, mravouka • zastar. mravoveda
2. sústava mravných noriem • morálka • mravnosť: ohrozovať etiku, morálku, mravnosť
morálka sústava (neprávnych, obyč. náboženských) noriem upravujúca správanie sa ľudí v spoločnosti • mravnosť: morálka, mravnosť často prevyšuje platnosť zákonov • etika (najmä ak ide o užšiu skupinu ľudí): etika lekárov • zastar. móresy
p. aj etika
etika, -y ž.
1. filozofická náuka o morálke, o mravnosti, o jej podstate, triednom obsahu a o jej úlohe v spoločenskom živote;
2. sústava noriem mravného správania sa ľudí a ich záväzkov voči spoločnosti; socialistická, buržoázna, humanitná, kresťanská e.;
etický príd. týkajúci sa etiky, mravný, morálny: e. zákon, e-á hodnota, e-á výchova, e-é zlo;
eticky prísl.;
etik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zaoberá etikou