etika -y ž.
1. filoz. disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi, mravouka
2. sústava mravných noriem, morálka: kresťanská, novinárska e.;
etik -a mn. -ci m. odborník v etike;
etický príd.: e-á výchova;
eticky prísl.
etický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
eticky [-t-] 2. st. -kejšie prísl.
etický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s etikou, filozofickou disciplínou: etické kategórie, koncepcie; etická výchova vyučovací predmet 2. ▶ súvisiaci s etikou, morálkou, mravnosťou, vyjadrujúci mravné, morálne zásady; syn. mravný, morálny: e. pátos; etické posolstvo filmu; etické hodnoty románu; zdôrazňovať etické hľadisko; dodržiavať etické princípy; riešiť závažný e. problém; Žijeme v etickom vzduchoprázdne. [P. Strauss] 3. 2. st. -kejší ▶ ktorý je al. koná v súlade s morálnymi spoločenskými normami: e. človek; postoj autora nie je e.; bolo by od neho etickejšie, keby prišiel; Vo chvíli etického rozhodnutia zlyhá. [I. Kadlečík]; lingv. e. datív štylistický prostriedok na vyvolanie záujmu počúvajúceho o obsah výpovede a dávajúci vete dôverný tón, citový datív, napr. idem ti (vám) domov, čo ti (vám) zrazu nevidím □ etický kódex súbor základných pravidiel správania určitej záujmovej skupiny ľudí al. členov inštitúcie
eticky [-t-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ z hľadiska etiky, mravných, morálnych zásad; v súlade s etikou; syn. mravne, morálne: e. labilný človek; nezachovať sa e.; e. neutrálny postoj; e. je to v poriadku; dielo nemožno e. akceptovať; správať sa etickejšie v reklame
etický príd. vyhovujúci požiadavkám etiky, mravný, morálny, mravoučný: e-é hľadisko; e-á výchova; filoz. e. socializmus novokantovský výklad socializmu na základe etiky;
eticky prísl.;
etickosť -ti ž.
etický p. mravný 1, morálny 1
morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny) • etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípy • mravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravný • zastar. moralitný (Štúr)
p. aj mravný 1
2. p. duchovný1 1
mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok
p. aj morálny 1
etika, -y ž.
1. filozofická náuka o morálke, o mravnosti, o jej podstate, triednom obsahu a o jej úlohe v spoločenskom živote;
2. sústava noriem mravného správania sa ľudí a ich záväzkov voči spoločnosti; socialistická, buržoázna, humanitná, kresťanská e.;
etický príd. týkajúci sa etiky, mravný, morálny: e. zákon, e-á hodnota, e-á výchova, e-é zlo;
etik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zaoberá etikou