estetika -y ž. veda o podstate a zákonoch krásy, krásna, najmä v umení;
estetik -a mn. -ci m. odborník v estetike: hudobný, výtvarný e.;
estetička -y -čiek ž.;
estetický príd.
1. k estetika: e-á výchova
2. krásny: e. vzhľad
3. vyvolaný krásou: e. zážitok;
esteticky prísl.
estetika [-t-t-] -ky -tík ž.
estetika [-t-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ spoločenskovedná disciplína, ktorá sa zaoberá analýzou a vnímaním krásna, hodnotami spojenými s krásnom, umením a vkusom: antická, renesančná e.; hudobná, filmová e.; európska e.; študovať estetiku; koncepcie v estetike 2. ▶ estetická stránka javov, vecí: e. životného prostredia; e. umeleckého výstupu; inšpirovať sa estetikou starobylého mesta; prebúdzať zmysel pre estetiku
estetika -y ž. ‹g›
1. vedný odbor zaoberajúci sa otázkami krásy, podstaty umenia a metódami umeleckej tvorby, teória umenia: študovať e-u
2. estetická stránka vecí, javov a pod.: e. bývania; ekol. e. krajiny (v záhradníctve, v lesnom hospodárstve a pod.)
estetika, -y ž. filoz. náuka o kráse, o umení a o umeleckých dielach, skúmajúca vzťah umenia ku skutočnosti;
1. vzťahujúci sa na umenie, na krásu v umení: e. cit, účinok, pôžitok, zážitok;
2. zaoberajúci sa umeleckou stránkou vecí: e. rozbor, e-á výchova, e-é hodnotenie, e-é hľadisko;
3. krásny, vkusný: e. vzhľad, dojem;
esteticky prísl.: e. pôsobivý;
estetik, -a, mn. č. -ci m. odborník v estetike: hudobný, literárny e.