esenbák -ka pl. N -áci G -kov m.
esenbák -ka pl. N -áci G -kov m. hovor. ▶ (prv) príslušník esenbé, policajt, bezpečák: uniforma esenbákov; zavolať na niekoho esenbákov; zastavil ich e.; mať opletačky s esenbákmi; Už vás niekedy načapal esenbák? [J. Kot]; Mne môžu esenbáci vyliezť na chrbát, ja jazdím opatrne. [V. Bednár] ▷ esenbáčka -ky -čok ž.
esenbák p. policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)