eschatológia -ie ž. náb. učenie o posledných veciach človeka a sveta súvisiace s koncom čias;
eschatologický príd.: e. ráz modlitby
eschatologický -ká -ké príd.
eschatologicky prísl.
eschatologický -ká -ké príd. 1. filoz., náb. ▶ súvisiaci s eschatológiou, s náukou o konečnom osude ľudstva a sveta, posmrtný, záhrobný: eschatologické predstavy, mýty; budhistická eschatologická sekta; eschatologická reč súvislé Ježišove výroky o konci Jeruzalema a sveta zachytené v evanjeliách 2. cirk. ▶ súvisiaci s eschatológiou, teologickou disciplínou zaoberajúcou sa poslednými vecami človeka a konečným osudom ľudstva a sveta: e. traktát; eschatologická literatúra
eschatologicky prísl. filoz., náb. ▶ z hľadiska eschatológie: bolo to myslené e.; Finálny epos je eschatologicky žiarivý. [P. Strauss]
eschatologický príd. k eschatológia, k eschatológ: cirk. e-á stredoveká literatúra;
eschatológia, -ie ž. teol. náuka o posledných veciach človeka; časť dogmatiky zaoberajúca sa životom po smrti;
eschatologický príd.: e-á pieseň záhrobná