erudovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
erudovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý má dôkladné odborné, vedecké al. umelecké vzdelanie, vzdelaný, rozhľadený: e. vedec; e. znalec histórie; pomoc dobre erudovaného zdravotníka; dielo erudovaných autorov; Prvý sa ujal slova doktor Kollarovits, erudovaný intelektuál. [P. Karvaš]; Neúspechy sa vyskytnú aj u toho najskúsenejšieho a najerudovanejšieho. [P. Strauss] 2. ▶ svedčiaci o odbornosti, vzdelanosti, o erudícii: erudovaná divadelná kritika; erudovaná výrečnosť; najerudovanejšie periodikum
erudovaný príd. kniž. majúci erudíciu; svedčiaci o erudícii: e. odborník, autor; – e-á štúdia;
erudovane prísl.;
erudovanosť -ti ž.
erudovaný p. vzdelaný
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
erudovaný príd. kniž. zastar. odborne vzdelaný, učený: Blízky jej bol tento umelecky erudovaný cudzinec! (Vaj.)