erár -u L -i mn. -y m. hovor. majetok štátu;
erárny príd.
erárny -na -ne príd.
erárny -na -ne príd. hovor. 1. ▶ patriaci štátu, financovaný štátnou správou; syn. štátny: erárne lesy; erárne fondy finančné fondy štátu 2. ▶ ktorý nie je v osobnom vlastníctve, ale vo vlastníctve štátu; op. súkromný: e. benzín; erárne deky, uniformy, plášte; bývať v erárnych bytoch; Vyfasoval som erárne handry, ak sa sivé menčestráky, nemožná vetrovka a nejaké flanelky dajú nazvať handrami. [P. Holka]
erár -u m. ‹l› hovor. štátna pokladnica; štátna správa;
erárny príd. hovor. a expr. štátny: e. majetok
erárny p. štátny
štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica
erár, -u, 6. p. -i m.
1. štátna pokladnica, štátna správa: vojenský, finančný, banský e.;
2. hovor. erárny majetok;
erárny príd. patriaci štátu, financovaný štátnou pokladnicou, štátny: e. majetok, e-e šaty; zastar. e. úradník (Šolt., Škult.)
erár m. zried. štátny majetok: erár (St. Hory BB, V. Bielice TOP); erárny príd.: erární majetok (Koniarovce TOP)