erár -u L -i mn. -y m. hovor. majetok štátu;
erárny príd.
erár -ru L -ri pl. N -re m.
erár -ru L -ri pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ (pôvodne) štátna pokladňa v starovekom Ríme, (neskôr) štátny majetok, štátna pokladnica; štátna správa: finančný e.; lesný e. vymeral pasienky; poveriť niekoho správou eráru; Roku 1626 sa stredoslovenské bane opäť dostali do rúk eráru. [Slovensko I] 2. hovor. ▶ vec, ktorá nie je v osobnom vlastníctve, ale je majetkom štátu: používať e.; chodiť v erári v pracovnom odeve
erár -u m. ‹l› hovor. štátna pokladnica; štátna správa;
erárny príd. hovor. a expr. štátny: e. majetok
erár, -u, 6. p. -i m.
1. štátna pokladnica, štátna správa: vojenský, finančný, banský e.;
2. hovor. erárny majetok;
erárny príd. patriaci štátu, financovaný štátnou pokladnicou, štátny: e. majetok, e-e šaty; zastar. e. úradník (Šolt., Škult.)
erár m. zried. štátny majetok: erár (St. Hory BB, V. Bielice TOP); erárny príd.: erární majetok (Koniarovce TOP)