epiteton -eta -tet s. štyl. (básnický) prívlastok
epiteton [-t-] -teta pl. N -tetá G -tet s., v N sg. i m.
epiteton [-t-] -teta pl. N -tetá G -tet s. v N sg. i m. ⟨gr.⟩ lit. ▶ umelecký prívlastok, výrazový prostriedok s estetickou funkciou, ktorým autor bližšie určuje vlastnosť osoby, predmetu al. javu, obrazné pomenovanie: výstižný e.; kvetnaté, oslavné epitetá; poctiť niekoho okrídleným epitetom; Organu pripisujú lichotivý epiteton „kráľovský nástroj“. [Vč 1981]
epiteton -teta s. i m. ‹g› lit. druh obrazného pomenovania, básnický prívlastok: e. ornans [-áns] (ozdobné, napr. modré pahorky); e. constans [kónstáns] (stále, napr. šíre pole); – pozitívny e.;
epitetonický príd.
epiteton p. prívlastok 2
prívlastok 1. gram. vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja podstatné meno • gram. atribút
2. štyl. slovo al. skupina slov vyjadrujúca vlastnosť, vzťah niekoho, niečoho k inému • označenie: dať niečomu hanlivý prívlastok, hanlivé označenie • štyl. epiteton (básnický prívlastok)
epiteton, -teta, -tet str. prívlastok: Centralistické strany mali epiteton „československý“, autonomistické epiteton „slovenský“. (Jes.);
poet. básnický prívlastok: e. ornans ozdobný p., e. constans stály p.;
epitetonický príd.: e-á metafora
epiteton s gr pomenovanie, prívlastok pri mene: to gest negpeknegssj gmeno, negmilssj epitheton (SP 1696)