epika -y ž. slovesná tvorba založená na rozprávaní dejov; výpravný lit. druh;
epik -a mn. -ci m. tvorca epických diel;
epický príd.: e-á báseň;
epicky prísl.;
epickosť -i ž.
epický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
epický -ká -ké príd. lit. ▶ založený na rozprávaní príbehu, na dejovosti; charakteristický pre epiku; súvisiaci s epikou, rozprávačský: e. žáner; epické dielo Hviezdoslava; Hollého epické skladby; e. básnik epik; e. prvok, charakter; e. dej; e. čas; epická forma románu; epická šírka široký opis, hromadenie epizód, odbočenia od hlavného deja; div. epické divadlo uprednostňujúce dejový príbeh pred zdôrazňovaním výrazných dramatických konfliktov
epický príd. ‹g› lit. výpravný, dejový: e-á báseň; e. sloh; e-é divadlo zdôrazňujúce plynulo vyrozprávaný príbeh bez výrazných dramatických konfliktov;
epickosť -ti ž.
epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejový • fabulárny • fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp • odb. výpravný: epická, výpravná báseň • príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra • prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu • rozprávačský • rozprávací • naračný • naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre • zastar. rozpravný
epický p. epika
epika, -y ž. lit. výpravná, dejová básnická tvorba: ľudová, národná, Hviezdoslavova e.;
epický príd.: e. básnik, e. námet, e-á báseň, e-é dielo;
epickosť i epičnosť, -ti ž. epický, výpravný ráz