epicentrum -ra -tier s. odb. bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia, nad miestom atómového výbuchu al. pod takým miestom: vzdialenosť od e-a
epicentrum -ra L -re pl. N -rá G -tier s.
epicentrum -ra L -re pl. N -rá G -tier s. ⟨gr.⟩ 1. geol. ▶ miesto na zemskom povrchu priamo nad ohniskom zemetrasenia: nachádzať sa v epicentre zemetrasenia; otrasy pôdy s epicentrom neďaleko hlavného mesta 2. voj. ▶ miesto nachádzajúce sa priamo pod miestom výbuchu (atómovej, vodíkovej) bomby: e. jadrového výbuchu; určiť e. vzdušného výbuchu 3. ▶ stred, centrálny bod, z ktorého sa niečo šíri: e. nákazy; e. hospodárskej krízy; e. dramatického priestoru; miestnosť bola epicentrom veľkého buchotu; Sme blízko pri koreni veci, v samom epicentre problematiky básnika. [A. Matuška]
epicentrum -ra s. ‹g + l›
1. geol., geofyz. miesto ležiace na povrchu Zeme zvisle nad podzemným ohniskom otrasov
2. jad. fyz., voj. miesto ležiace priamo pod miestom výbuchu atómovej bomby
epicentrum p. stred 1
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
epicentrum, -tra, 6. p. -tre, 2. p. mn. č. -tier str. geol. oblasť na zemskom povrchu nachádzajúca sa nad ohniskom zemetrasenia