enkláva -y -láv ž. odb. vydelené územie v cudzom prostredí
enkláva -vy -láv ž.
enkláva -vy -láv ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ územie, zoskupenie, spoločenstvo vymedzené inorodým, cudzím prostredím: priemyselné enklávy; územné, etnické enklávy; početná slovenská e. v Prahe; e. našich hokejistov v USA; Bude musieť prijať priateľstvo tých niekoľkých abstinentov, tej enklávy v obrovskom dave konzumentov a alkoholikov. [R. Sloboda]; pren. Krčméryovci mali prenajatý drobný, lež útulný byt - malú slovenskú enklávu v parížskej mäteži. [Š. Žáry] 2. etnogr. ▶ súvislé etnické osídlenie v cudzom prostredí s udržiavaním si vlastnej kultúry: slovenská e. vo Vojvodine 3. práv. ▶ štátne územie obklopené územím iného štátu: autonómna e. 4. ▶ (vo verejnej správe) pozemok čiastočne al. úplne obkolesený pozemkami iného užívateľa 5. les. ▶ pozemok obklopený z väčšej časti lesom 6. biol. ▶ malé spoločenstvo rastlín, živočíchov vnútri iného spoločenstva: lesná e.; e. starého bukového porastu
enkláva -y ž. ‹f› odb. oddelené územie (al. jeho časť) v cudzom prostredí; medzinár. práv. štátne územie obklopené územím iného štátu; les. pozemok obklopený z väčšej časti lesom; biol. malé spoločenstvo rastlín, živočíchov vnútri iného spoločenstva;
enklávový príd.: e-á literatúra
enkláva, -y ž. oddelené územie, miesto ohraničené cudzím prostredím: lesná e.