emir -a m. arab. knieža, veliteľ, náčelník
emir -ra pl. N -rovia m.
emir -ra pl. N -rovia m. ⟨arab.⟩ 1. ▶ titul (dodnes) udeľovaný synom arabských monarchov; knieža, princ: katarský e. 2. hist. ▶ titul vysokých úradníkov, vysokých dôstojníkov v niektorých arabských krajinách; vládca emirátu
emir -a m. ‹arab› arab. al. tur. knieža, veliteľ, náčelník;
emirský príd.
emir, -a, mn. č. -ovia m. arabský al. turecký panovník, náčelník;
emir m arab turecký náčelník: (zelenú farbu turbana) gen toliko emjri a přibuznj famjlij Muhameda nosyti mohau (StN 1786); magj swoge knjže, emir ho wolagj (KCS 18. st)