emigrovať nedok. i dok. odchádzať, odísť žiť do do cudziny, (vy)sťahovať sa do cudziny: e. do zámoria
emigrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok.
emigrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ ▶ odchádzať, odísť do emigrácie; sťahovať sa, vysťahovať sa do cudziny; op. imigrovať: e. do Austrálie; v šesťdesiatych rokoch im emigrovala dcéra; emigrujúca inteligencia; pren. e. do seba stať sa uzavretým, neprístupným
emigrovať nedok. i dok. sťahovať sa, vysťahovať sa (do emigrácie) (op. imigrovať): emigrujúci obyvateľ, jednotlivec
emigrovať odísť natrvalo do cudziny (op. imigrovať) • vysťahovať sa: pred vojnou emigrovali, vysťahovali sa do Ameriky • fraz. odísť za chlebom (emigrovať z hospodárskych príčin) • expr. vyvandrovať
emigrovať, -uje, -ujú nedok. i dok. sťahovať sa, odchádzať do cudziny, vysťahovať sa, odísť do cudziny: e. za chlebom, e. za hranice, do cudziny