emeritný -ná -né príd.
emeritný -ná -né príd. ⟨lat.⟩ ▶ ktorý je na dôchodku, bývalý, vyslúžený, zaslúžilý, skr. em. (súčasť titulu univerzitných profesorov, cirkevných hodnostárov, predsedov inštitúcií a pod.): e. profesor, biskup; e. lekár
emeritný príd. ‹l› kniž. vyslúžený, bývalý, zaslúžilý, skr. em.: e. profesor, spevák
emeritný p. penzionovaný; zaslúžilý
penzionovaný ktorý je v dôchodku • vyslúžený: penzionovaný, vyslúžený generál • emeritovaný • emeritný: emeritovaný, emeritný profesor
zaslúžilý ktorý má zásluhy • zastar. zaslúžený: zaslúžilý, zaslúžený muž národa • kniž. emeritný: emeritný vedecký pracovník