emócia -ie ž. pohnutie, vzrušenie, cit: silné e-ie;
emočný príd.: e-á sila
emócia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
emócia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ stav vzrušenia, silný cit: silné, hlboké emócie; prehnané, zbytočné emócie; estetická e. vyvolaná krásou v umení; vzbudiť, vyvolať u poslucháčov pozitívne emócie; diskusia plná emócií; dať sa uniesť emóciami; podľahnúť negatívnym emóciám; film nabitý emóciami; argumentuj bez zbytočných emócií!; emócie opadli; emócie nabok, emócie musia (ísť) bokom treba byť racionálny, triezvy (v uvažovaní, konaní) 2. psych. ▶ prežívanie kladného al. záporného vzťahu k niekomu, k niečomu prejavujúce sa osobitným správaním
emócia -ie ž. ‹f› silný cit, stav vzrušenia prejavujúci sa zvláštnym správaním sprevádzaným až fyziologickými zmenami organizmu: hlboké e-ie; potlačiť e-ie;
emočný príd.: e. prvok;
emočne prísl.: e. účinný
cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie
2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce
emócia p. vzrušenie 1
vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)
2. p. rozruch 3. p. nervozita
emócia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. duševné vzrušenie, pohnutie, dojatie: citové, psychické e-ie;
emočný príd.: e. dojem, e-á sila;
emočne prísl.