elektrina -y ž. energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty; osvetlenie, prúd (tejto energie): kladná, záporná e.; statická e., prístroj poháňaný e-ou;
elektrický príd.
1. k elektrina: e. prúd, e-á energia, sieť; e-é svetlo, napätie; e-é vedenie
2. zariadený na spotrebu elektriny: e. motor, vlak, e-é spotrebiče;
elektricky prísl.
elektrický -ká -ké príd.
elektrický -ká -ké príd. ⟨gr.⟩ 1. ▶ súvisiaci s elektrinou; nabitý elektrinou; spôsobený elektrinou: elektrická energia; e. prúd; e. náboj; e. výboj; elektrické pole; elektrická vodivosť; elektrická bezpečnosť výrobku; e. šok a) poškodenie organizmu elektrickým prúdom b) lek. liečebná metóda (pri psychózach a pod.); biol. elektrické ústroje špeciálne orgány z nervov a svalov niektorých rýb, v ktorých vzniká elektrický prúd; zool. úhor e. Electrophorus electricus 2. ▶ súvisiaci s prenosom elektriny: e. drôt, kábel, stĺp; elektrická rozvodňa; elektrická sieť súhrn zariadení na prenos a rozvod elektrickej energie; elektrické vedenie; elektrická izolácia; e. skrat; zaviesť elektrickú prípojku; hovor. elektrické hodiny elektromer 3. ▶ využívajúci elektrinu, fungujúci pomocou elektriny: e. bojler; elektrická brúska, kosačka; e. varič; elektrická gitara; elektrické vykurovanie, zváranie; elektrické stroje zariadenia na premenu elektrickej energie na mechanickú a naopak □ elektrické kreslo špeciálne kreslo, v ktorom je odsúdenec na trest smrti usmrtený silným elektrickým prúdom
elektrický príd. ‹g› vzťahujúci sa na elektrinu, ňou napájaný, poháňaný a pod.: e. prúd, varič; e-á lokomotíva; e-é hodiny; fyz., eltech. e. náboj, odpor, potenciál; e-á vodivosť, indukcia; e-é pole; lek. e. šok elektrošok; hud. e-é (hudobné) nástroje ich tóny sa tvoria pomocou elektrickej energie, elektrofonické a elektronické; biol. e-é ústroje premenené priečne pruhované kostrové svalstvo rybovitých stavovcov, v ktorom vzniká elektrická energia;
elektricky prísl.: e. poháňaný stroj
1. súvisiaci s elektrinou: e-á energia elektrina; e. prúd pohyb elektrických nábojov v telesách; e. náboj súhrn elektrických častíc; elektrónov a pozitrónov v telesách; e. vodič teleso vedúce elektrinu; e-é pole priestor, v ktorom účinkuje mechanická sila na nepohyblivý elektrický náboj; e. potenciál veličina vyjadrujúca stav elektrického poľa; e-é svetlo vznikajúce premenou elektrickej energie; e-é osvetlenie pomocou elektrického svetla;
2. zapojený na elektrinu, nabitý elektrinou; e. drôt, e-é vedenie; e-á sieť súhrn diaľkového elektrického vedenia v nejakej oblasti;
3. poháňaný elektrickou energiou, zariadený na spotrebu elektriny: e. motor, e. vlak; e. vysávač, e. varič, e-á piecka, práčka, chladnička; e. zvonček, e-á lampa, e-á žehlička; hovor. e-é hodiny elektromer;
elektricky prísl.: e. nabité teleso; e. osvetľovať, vykurovať, poháňať
elektrický i električný príd. (eletrickí, eletriční) 1. súvisiaci s elektrinou: A mňe jag eletrickí prút čosi tak prechádzalo po ťele (Kočín PIE) 2. zapojený na elektrinu: Nebolo penazí velice ani na to, jako ščil na eletrické sviéčki (Kostolné MYJ); V Amerike takih jag mordare ňevešaju, aľe jih zňiśča na eľetrickim stolku (Prešov); Kupil eletrični motor, ta tera_sebe zoz eletriku reže drefko (Ratvaj SAB)
eletrický, eletričný p. elektrický