elegantný príd. vkusný, uhladený: e-é šaty, pohyby; e. byt; e-á žena;
elegantne prísl.;
elegantnosť -i ž.
elegantne 2. st. -nejšie prísl.
elegantne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ s vyberaným vkusom v obliekaní, správaní, reči, pohybe; syn. pôvabne: e. upravená žena; obliekať sa e.; e. kráčať; naučiť sa e. vystupovať v spoločnosti; jeho hra pôsobí veľmi e.; vo večerných šatách pôsobila elegantnejšie; Nepotrpel si na to, aby vyzeral elegantne. [P. Andruška] 2. ▶ esteticky pôsobivým spôsobom; syn. vkusne, pekne: e. prestretý stôl; e. zariadená kancelária 3. hovor., často pejor. al. iron. ▶ obratným, vynachádzavým spôsobom: e. niekoho odbiť; e. ho vyhodili z roboty; e. ju vypoklonkoval z miestnosti; Všetci sa elegantne vyparili. [D. Mitana] nenápadne odišli
elegantný príd. ‹l› uhladený, vkusný; čo najúčelnejšie usporiadaný: e-á dáma; e-é pohyby, šaty; – e-á odpoveď;
elegantne prísl.: e. oblečený;
elegantnosť
elegantný príd.
1. pôvabný, pekný, jemný, vkusný: e. zjav, e-á postava, e-é vystupovanie, e-é pohyby; e-é šaty, topánky, e-é auto; e. byt vkusne, prepychove zariadený;
2. vkusne, pekne oblečený: e. pán, e-á dáma;
elegantne prísl.: e. oblečený, e. ušité šaty, e. zariadený byt; e. tancovať;
elegantnosť, -ti ž.