elegancia -ie ž. vyberaný vkus v obliekaní, správaní, úprave niečoho ap., uhladenosť, elegantnosť
elegancia -ie ž.
elegancia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vyberaný vkus a pôvab v obliekaní, správaní, reči, pohyboch a pod.; syn. elegantnosť: nevtieravá, jednoduchá e.; samozrejmá, prirodzená e.; vrchol elegancie; k ženskej elegancii patrí klobúk; dávať prednosť klasickej elegancii; pohybovať sa s prekvapujúcou eleganciou 2. ▶ estetická pôsobivosť; syn. elegantnosť: e. exteriéru; e. budovy; e. polemiky; V jej výtvarnom výraze bola elegancia a esprit. [J. Smrek]
elegancia -ie ž. ‹l›
1. vyberanosť, vkus v obliekaní, správaní
2. esteticky pôsobivé al. bezproblémové usporiadanie prvkov do celku
elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťou • uhladenosť: prepiata uhladenosť • ladnosť • grácia • graciozita • gracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciou • vkus • vkusnosť: jej vkus v obliekaní je známy • šviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihom • hovor. šik (Vajanský) • hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc
noblesa vlastnosť niečoho vznešeného, vzbudzujúceho obdiv a úctu • noblesnosť • vznešenosť: vystupovať s noblesou, s noblesnosťou • jemnosť • elegancia • elegantnosť • uhladenosť: jemnosť, elegantnosť, uhladenosť v správaní
elegancia, -ie ž. vyberaný vkus v obliekaní, správaní al. v upravovaní, ozdobovaní; uhladenosť, pôvabnosť, vznešenosť: diskrétna, prepiata, krikľavá e.; je samá e. o veľmi uhladenom človeku; robiť niečo s nedbalou e-iou flegmaticky