ekonómia -ie ž.
1. veda o zákonitostiach spoloč. výroby, rozdeľovania materiálnych prostriedkov, výmeny a spotreby
2. hospodárnosť, úspornosť, ekonomika: e. výroby;
ekonóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v ekonómii, národohospodár; učiteľ al. študent ekonómie;
ekonómka -y -mok ž.
ekonóm -ma pl. N -mi/-movia I -mami m.
ekonóm -ma pl. N -mi/-movia m. 1. ▶ odborník v ekonómii; syn. národohospodár: uznávaný, nezávislý e.; reformní, alternatívni ekonómovia; hodnotenie zahraničných ekonómov; pozerať očami ekonóma z ekonomického hľadiska 2. ▶ študent al. absolvent vysokej školy ekonomického smeru: internát pre ekonómov; vyštudovať za ekonóma 3. ▶ funkcia hospodárskeho pracovníka podniku: vedúci ekonóm oddelenia energetiky; robiť ekonóma na družstve ▷ ekonómka -ky -mok ž.
ekonóm -a m. (ekonómka -y ž.) ‹g›
1. odborník v ekonómii
2. absolvent vysokej školy ekonomického smeru
3. hospodársky (vedúci) pracovník v podniku: podnikový e.; funkcia e-a
ekonóm 1. odborník v ekonómii • národohospodár
2. p. hospodár
hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár • gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda • šafár: starostlivý šafár • správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku • ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma
ekonóm, -a, mn. č. -i/-ovia m.
1. hospodársky pracovník;
2. odborník, bádateľ v politickej ekonómii: politický e.