eklekticizmus, eklektizmus -mu m. vyberanie a spájanie prvkov z rozlič. i protichodných názorov, smerov, obyč. filoz. al. umel.;
eklektik -a mn. -ci m. kto postupuje podľa eklekticizmu;
eklekticistický, eklektický príd.: e. sloh, štýl;
eklekticisticky, eklekticky prísl.
eklekticistický [-t-t-], eklektický [-t-] -ká -ké príd.
eklekticistický [-t-t-], eklektický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ založený na eklekticizme, na zlučovaní rozličných prvkov do jednotného celku; súvisiaci s eklekticizmom: e. mysliteľ; eklektické koncepcie; e. postup; najeklektickejší album skupiny kolekcia rozmanitých žánrov 2. archit. ▶ súvisiaci s eklekticizmom; charakteristický pre eklekticizmus: e. sloh; e. vzhľad budovy 3. ▶ (s negatívnym postojom hovoriaceho) utvorený mechanickým, netvorivým zlúčením nesúrodých prvkov, nepôvodný; op. originálny: eklektická pompéznosť; pofidérna eklektická zmiešanina; Nie je to žiaden eklektický zlepenec, ale uzavretý hudobný tvar. [InZ 1998]
eklekticistický, eklektický príd. k eklektizmus, k eklektik: e. spôsob práce; e-é smery;
eklektický p. netvorivý 1
netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon
2. p. neplodný 2
eklekticizmus i eklektizmus, -mu m. mechanické vyberanie a spájanie jednotlivých prvkov rôznorodých smerov, názorov a teórií vo vede a v umení, najmä zmiešanie prvkov materializmu a idealizmu;
eklektický i eklekticistický príd.: e. filozof;
eklekticky prísl.;
eklektik, -a, mn. č. -ci m. stúpenec eklekticizmu