eklekticizmus, eklektizmus -mu m. vyberanie a spájanie prvkov z rozlič. i protichodných názorov, smerov, obyč. filoz. al. umel.;
eklektik -a mn. -ci m. kto postupuje podľa eklekticizmu;
eklekticistický, eklektický príd.: e. sloh, štýl;
eklekticisticky, eklekticky prísl.
eklekticizmus, eklektizmus [-t-] -mu m.
eklekticizmus [-t-], eklektizmus [-t-] -mu m. ⟨lat. ~ gr.⟩ 1. filoz., umen. ▶ metóda založená na zlučovaní prvkov rozličných smerov, teórií a názorov: filozofický e.; žánrový e.; e. v európskej architektúre; predstaviteľ moderného dídžejského eklekticizmu 2. archit. ▶ štýl historizujúcej architektúry konca 19. - začiatku 20. stor.; fáza vývoja architektúry napodobňujúca historické vzory: prestavba dala kaštieľu charakter eklekticizmu 3. ▶ (s negatívnym postojom hovoriaceho) netvorivé spájanie rôznorodých prvkov, mechanický postup; zmiešanina prvkov: bezduchý, bezbrehý e.; pôvodnosť a autorská autenticita proti eklekticizmu a plagiátorstvu
eklekticizmus, eklektizmus -mu m. ‹l < g› filoz., umel. prístup, ktorý nestavia na vlastnom novom prínose, ani nenadväzuje iba na jeden vyhranený myšlienkový al. umelecký podnet, ale vyberá si to, čo mu vyhovuje z rozličných predlôh, a tieto prvky potom spája do viac-menej jednotného celku; pejor. nepôvodnosť, tvorivá sterilita
eklekticizmus i eklektizmus, -mu m. mechanické vyberanie a spájanie jednotlivých prvkov rôznorodých smerov, názorov a teórií vo vede a v umení, najmä zmiešanie prvkov materializmu a idealizmu;
eklektický i eklekticistický príd.: e. filozof;
eklekticky prísl.;
eklektik, -a, mn. č. -ci m. stúpenec eklekticizmu