eklézia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
eklézia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. hist. ▶ zhromaždenie občanov v starovekých Aténach reprezentujúce antickú demokraciu (s právom rozhodovať o otázkach vojny a mieru, ustanovovať zákony, voliť úradníkov a udeľovať občanom práva): preniesť práva na ekléziu 2. cirk. ▶ (najmä v prvotnej cirkvi) liturgické zhromaždenie; cirkevná obec, cirkev: Slúžil v eklézii veľmi chudobnej. [J. Alexy]
eklézia -ie ž. ‹l < g›
1. hist. (v starovekých Aténach) zhromaždenie, snem
2. (v ranom kresťanstve) bohoslužobné zhromaždenie
3. cirkev, cirkevná obec
4. zastar. uzavretá, vyhranená spoločnosť ľudí
eklézia, -ie ž. kniž. zastar.
1. cirkev, klérus, kňazstvo;
2. spoločnosť, skupina ľudí: e. slovenských buditeľov (Vaj.); početne malá eklézia slovenských vzdelancov (Mráz)
eklézia ž gr/lat zried cirk cirkev: verim svetú eklésiu obetznú (MCa 1750); jak bi se malo v eklezijich reformatszkích krisztzitz (AgR 1758)