edikt -u m. hist. úr. výnos
edikt [-d-] -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
edikt [-d-] -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ úradné nariadenie, výnos pápežov, cisárov a kráľov: náboženský, pápežský e.; cisárske edikty; prísny protiluteránsky e.; porušovanie ediktu sa trestalo; vydať edikty; Milánsky e. výnos rímskeho cisára Konštantína I. Veľkého z r. 313 zaručujúci kresťanom náboženskú slobodu a znamenajúci koniec ich prenasledovaniu; Nant(e)ský e. výnos kráľa Henricha IV. z r. 1598 zaručujúci hugenotom občianske práva a náboženskú slobodu 2. admin. ▶ (v minulosti) verejná úradná vyhláška, úradné nariadenie 3. práv. ▶ oznámenie v niektorých druhoch konania na notárstve
edikt -u m. ‹l› verejná úradná vyhláška, nariadenie, spravidla historického rázu: stredoveké e-y proti Židom;
ediktálny príd. e-e konanie
edikt p. rozhodnutie 1
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
edikt, -u m.
1. hist. v starom Ríme a vo feudálnom zriadení jedna z foriem výkonu cisárskej al. kráľovskej moci: Nantský e., e. kráľa Žigmunda;
2. admin. zastar. výnos, nariadenie, úradná vyhláška