eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;
eštebáčka -y -čok ž.;
eštebácky príd.: e-e spôsoby
eštebák [-t-] -ka pl. N -áci G -kov m.
eštebák [-t-] -ka pl. N -áci G -kov m. hovor. ▶ príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti, eštébé: bývalý e.; vyšetrovali ho eštebáci ▷ eštebáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Okolo dvoch ústredných hrdinov sa hemží pestrá paleta postáv a postavičiek, ako je trojica konšpirujúcich eštebáčikov. [NS 1998]; eštebáčka -ky -čok ž.
eštebák p. policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)