eštebák -a mn. -ci m. hovor. príslušník al. spolupracovník Štátnej bezpečnosti za totalitného režimu;
eštebáčka -y -čok ž.;
eštebácky príd.: e-e spôsoby
eštebácky [-t-] -ka -ke príd.
eštebácky [-t-] -ka -ke príd. hovor. 1. ▶ vzťahujúci sa na Štátnu bezpečnosť, na eštebákov: e. agent, vyšetrovateľ; eštebácka minulosť 2. ▶ založený na prenasledovaní, obviňovaní z protištátnej činnosti; charakteristický pre Štátnu bezpečnosť al. pre jej príslušníkov: eštebácke spôsoby, metódy; používať eštebácke praktiky; obeť nekonečných eštebáckych výsluchov [Sme 1999]