dym m. (dím, džim) csl produkt horenia unikajúci do vzduchu: Ďín sa valeu̯ na šetke strani (Tek. Breznica NB); Kod bole čele srďitej, demom s fukáča zme ich kroťile (Čelovce MK); Ej, ak sa valí tod dím! (Kameňany REV); Z nášho komína sa valil hustí čierni džim (Ratková REV); Ke_ca začína kúriť, dím bíva čierni (Návojovce TOP); Strašné dimi šli oproci nám, haselo sa (Predmier BYT); Dim śe vaľil, co až oči śčipalo (Dl. Lúka BAR)
F. straťi_ca ako dim (Rim. Píla RS) - rýchlo zmiznúť; teľo hub jag dimu (Dl. Lúka BAR) - veľmi veľa; ňie je hoden aňi fajku dimu (Ležiachov MAR) - nemá nijakú cenu; mohli bi to odbaviť pri jennom díme (Bošáca TRČ) - naraz dve svadby; už bili v dímie (Brodské SKA) - utiekli; celí dom za chvílu jin višél do dimu (Bošáca TRČ) - zhorel; nieto domu bez dzimu (Detva ZVO) - prísl. všade sa nájdu nedorozumenia; dze je dím, tam je aj oheň (Bošáca TRČ), gďe ňehorí, tam aňi dímu ňeňi (Bánovce n. Bebr.) - všetko má svoju príčinu
džim p. dym