dych -u m.
1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.; druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily
2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky
● naberať d. získavať silu, oddychovať; do posledného d-u do smrti; (pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze; jedným d-om (povedať) naraz; (sotva) lapať d. byť zadychčaný; každým d-om (sa stavať za niečo) úplne; → vyrazilo mu to d.;
dychový príd.: d-é cvičenia; d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča
dychový -vá -vé príd.
dychový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s dychom: d. cyklus; maximálny d. objem; dychová frekvencia, technika; dychové cviky, cvičenia; dychová skúška skúška na prítomnosť alkoholu v dychu detekčnou trubičkou (napr. u vodičov, účastníkov dopravnej nehody a pod.); dychové hudobné nástroje založené na rozkmitaní zvukového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča; hud. dychová hudba a) hudba interpretovaná drevenými al. plechovými dychovými hudobnými nástrojmi b) i dychový orchester, dychová kapela orchester zložený z rôznych (približne ustálených) dychových nástrojov; dychové kvinteto skupina piatich hudobníkov hrajúcich na fagote, flaute, hoboji, klarinete a lesnom rohu
dychový p. dych
dych, -u m. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: hlboký, pravidelný, rýchly, ťažký d.
● lapať d. ťažko dýchať; do posledného d-u do smrti; každým d-om (napr. byť za niečo) celou silou, celkom, úplne; zatajiť d. prestať dýchať; so zatajeným d-om (pozorovať, striehnuť ap.) napnuto, s napätím; dokiaľ mu d. stačil kým vládal; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze, stráca sily; jedným d-om (napr. povedať niečo) odrazu, naraz, bez prerušenia;
dychový príd.: d-é cvičenia; d-á hudba, d-é nástroje
dechový p. dychový
dychový príd. (dechoví) v spoj. dechová hudba (Jablonica SEN) - dychovka