dych -u m.
1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.; druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily
2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky
● naberať d. získavať silu, oddychovať; do posledného d-u do smrti; (pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze; jedným d-om (povedať) naraz; (sotva) lapať d. byť zadychčaný; každým d-om (sa stavať za niečo) úplne; → vyrazilo mu to d.;
dychový príd.: d-é cvičenia; d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča
dych dychu m.
dych dychu m. 1. ▶ vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný, prerývaný, zrýchlený, ťažký d.; počet dychov za minútu; d. mu oťažel; d. sa mu zastavil; zadržať d.; strácať d. nemôcť dýchať, dusiť sa, ↗ i fraz.; vydržať, vystačiť s dychom môcť al. vládať dýchať pri behu, rýchlej chôdzi, ↗ i fraz.; spievať jedným dychom viazane, bez medzery; spevák musí úsporne narábať s dychom; No videli sme, že sa premáha a hlbokým dychom naberá síl. [M. Figuli]; Tep a dych sa vám zrýchlia, krvný tlak stúpne, zachvejete sa. [P. Karvaš]; neos. zarazilo mu d. na chvíľu prestal dýchať; Čosi jej udrelo do pŕs a vyrazilo jej dych. [H. Zelinová] znemožnilo jej dýchať 2. ▶ vydychovaný vzduch: nepríjemný, vínový d.; dychom si ohrievať ruky; cítil jej horúci d.; Dych hneď pri ústach menil sa na paru a sneh vŕzgal pod nohami. [M. Urban]; Vydýchol z úst pálivý dych. [A. Ferko] 3. ▶ pôsobenie, prejavovanie sa, vyžarovanie niečoho (obyč. v ovzduší, v prostredí): d. jari; studený d. noci; svieži d. tatranských končiarov; mrazivý dych smrti [F. Švantner]; vrcholky stebiel tráv, spálené horúcim letným dychom [V. Bednár] ◘ fraz. bežať/letieť ako bez dychu rýchlo; beží, ako mu len dych stačí veľmi rýchlo; [bojovať, pracovať] do posledného dychu do konca života, do smrti; dochádza mu dych al. dych mu nestačí al. nestačí s dychom nevládze, stráca sily, zaostáva; došiel mu dych vyčerpal sa, stratil všetky sily; druhý dych nové sily; chytať/chytiť druhý dych zbierať, nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, bez prerušenia; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom súčasne, zároveň (obyč. o veciach, ktoré si odporujú); každým dychom [byť za niečo] celou silou, celkom, úplne; lapať/zalapať po dychu usilovať sa nadýchnuť pri pocite nedostatku vzduchu (od prekvapenia, rozčúlenia, údivu a pod.); [ležať] bez dychu a) nedýchajúc b) v bezvedomí; mať krátky dych dlho nevydržať; naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily (na ďalšiu činnosť); nabrať dych/dychu a) nadýchnuť sa, začať normálne dýchať b) vzchopiť sa, vzpružiť sa; neostalo po niekom, niečom ani dychu zmizol, zmizlo; [počúvať, pozorovať, striehnuť] so zatajeným dychom napäto, sústredene; [počúvať] bez dychu s napätím, sústredene; [prísť, dobehnúť] bez dychu udychčaný, ledva dýchajúc; [sotva] lapať dych a) byť zadychčaný, ťažko dýchať b) nemôcť dýchať (od prekvapenia, rozčúlenia, úžasu a pod.); strácať dych nevládať ďalej, nestačiť so silami; vydržať/stačiť s dychom a) vystačiť so silami b) udržať tempo (v práci, v súťaži a pod.); vyrážať/vyraziť dych niekomu prekvapiť, ohromiť, omráčiť niekoho; zatajiť dych prestať dýchať (v napätí, v očakávaní, v strachu a pod.)
dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty
dych, -u m. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: hlboký, pravidelný, rýchly, ťažký d.
● lapať d. ťažko dýchať; do posledného d-u do smrti; každým d-om (napr. byť za niečo) celou silou, celkom, úplne; zatajiť d. prestať dýchať; so zatajeným d-om (pozorovať, striehnuť ap.) napnuto, s napätím; dokiaľ mu d. stačil kým vládal; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze, stráca sily; jedným d-om (napr. povedať niečo) odrazu, naraz, bez prerušenia;
dychový príd.: d-é cvičenia; d-á hudba, d-é nástroje
dech p. dych
dych m. (dech) csl dýchanie: Už má velmo ňepraviďelní ďich (Hliník n. Hron. NB); Mám ja už veru zľí dich (Prosné PB) F. stavia mi dich (Tlmače LVI), deh mi zastavelo (Kalinovo LUČ), až mi dih zastavilo (Lukáčovce HLO), až mi dih zastavilo (Dl. Lúka BAR) - ťažko sa mi dýcha; ledvaj dech popádél (Brezová p. Brad. MYJ), nemoheu̯ pochicid dech (Brodské SKA) - ťažko dýchal; ďeh mi už ňestačí, pachťím aňi kvoň (Čičmany ŽIL) - ťažko dýcham; dich sa mu staviu̯ od úďivu (Rim. Píla RS) - veľmi sa začudoval; spadóv ze stromu a na chvílu stracev dech, len hubu otvárav (Šípkové PIE) - prestal dýchať; bežál, čo mal dechu (Bošáca TRČ) - ako len vládal; do posleňňého dechu bou̯ pri vedomí (Bánovce n. Bebr.) - stále, kým žil; má taškí dech (Brestovany TRN) - zapácha mu z úst; na dušny dych (Humenné) - okamžite
dych, čes dech m 1. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: medvedi male ditatka dichem zahriewali (MS 1758); krátký dech (ZK 1778) 2. dýchacie ústrojenstvo: Smrtonoss w lidskem tjele panuge nad dechem a tagnu komoru (Kal 18. st)