Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

dych -u m.

1. dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný d., d. pacienta, zastaviť d.; druhý d. vyrovnanejšie dýchanie po prekonaní krízy pri dlhšom (šport.) výkone i fraz. nové sily

2. vydychovaný vzduch; para: d-om si ohrievať ruky

naberať d. získavať silu, oddychovať; do posledného d-u do smrti; (pozorovať) so zatajeným d-om napäto, sústredene; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze; jedným d-om (povedať) naraz; (sotva) lapať d. byť zadychčaný; každým d-om (sa stavať za niečo) úplne; → vyrazilo mu to d.;

dychový príd.: d-é cvičenia; d-é nástroje založené na kmitaní vzduchového stĺpca v trubici pôsobením dychu hráča

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dych ‑u m.; dychový

dych dychu m. 1. ▶ vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie, dýchnutie: mať (ne)pravidelný, prerývaný, zrýchlený, ťažký d.; počet dychov za minútu; d. mu oťažel; d. sa mu zastavil; zadržať d.; strácať d. nemôcť dýchať, dusiť sa, ↗ i fraz.; vydržať, vystačiť s dychom môcť al. vládať dýchať pri behu, rýchlej chôdzi, ↗ i fraz.; spievať jedným dychom viazane, bez medzery; spevák musí úsporne narábať s dychom; No videli sme, že sa premáha a hlbokým dychom naberá síl. [M. Figuli]; Tep a dych sa vám zrýchlia, krvný tlak stúpne, zachvejete sa. [P. Karvaš]; neos. zarazilo mu d. na chvíľu prestal dýchať; Čosi jej udrelo do pŕs a vyrazilo jej dych. [H. Zelinová] znemožnilo jej dýchať
2. ▶ vydychovaný vzduch: nepríjemný, vínový d.; dychom si ohrievať ruky; cítil jej horúci d.; Dych hneď pri ústach menil sa na paru a sneh vŕzgal pod nohami. [M. Urban]; Vydýchol z úst pálivý dych. [A. Ferko]
3. ▶ pôsobenie, prejavovanie sa, vyžarovanie niečoho (obyč. v ovzduší, v prostredí): d. jari; studený d. noci; svieži d. tatranských končiarov; mrazivý dych smrti [F. Švantner]; vrcholky stebiel tráv, spálené horúcim letným dychom [V. Bednár]
fraz. bežať/letieť ako bez dychu rýchlo; beží, ako mu len dych stačí veľmi rýchlo; [bojovať, pracovať] do posledného dychu do konca života, do smrti; dochádza mu dych al. dych mu nestačí al. nestačí s dychom nevládze, stráca sily, zaostáva; došiel mu dych vyčerpal sa, stratil všetky sily; druhý dych nové sily; chytať/chytiť druhý dych zbierať, nazbierať nové sily, novú životnú energiu, vzchopiť sa, vzpružiť sa; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, bez prerušenia; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom súčasne, zároveň (obyč. o veciach, ktoré si odporujú); každým dychom [byť za niečo] celou silou, celkom, úplne; lapať/zalapať po dychu usilovať sa nadýchnuť pri pocite nedostatku vzduchu (od prekvapenia, rozčúlenia, údivu a pod.); [ležať] bez dychu a) nedýchajúc b) v bezvedomí; mať krátky dych dlho nevydržať; naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily (na ďalšiu činnosť); nabrať dych/dychu a) nadýchnuť sa, začať normálne dýchať b) vzchopiť sa, vzpružiť sa; neostalo po niekom, niečom ani dychu zmizol, zmizlo; [počúvať, pozorovať, striehnuť] so zatajeným dychom napäto, sústredene; [počúvať] bez dychu s napätím, sústredene; [prísť, dobehnúť] bez dychu udychčaný, ledva dýchajúc; [sotva] lapať dych a) byť zadychčaný, ťažko dýchať b) nemôcť dýchať (od prekvapenia, rozčúlenia, úžasu a pod.); strácať dych nevládať ďalej, nestačiť so silami; vydržať/stačiť s dychom a) vystačiť so silami b) udržať tempo (v práci, v súťaži a pod.); vyrážať/vyraziť dych niekomu prekvapiť, ohromiť, omráčiť niekoho; zatajiť dych prestať dýchať (v napätí, v očakávaní, v strachu a pod.)

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

-ych/392462±125 2.45: substantíva m. neživ. N+A sg. 14587±8 dych/8799 oddych/2129 nádych/1362 vzdych/672 prepych/425 výdych/398 povzdych/323 triptych/163→197
+0
−8
ostych/160 diptych/57 vdych/53 prídych/12

dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dych, -u m. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: hlboký, pravidelný, rýchly, ťažký d.

lapať d. ťažko dýchať; do posledného d-u do smrti; každým d-om (napr. byť za niečo) celou silou, celkom, úplne; zatajiť d. prestať dýchať; so zatajeným d-om (pozorovať, striehnuť ap.) napnuto, s napätím; dokiaľ mu d. stačil kým vládal; d. mu nestačí, dochádza mu d. nevládze, stráca sily; jedným d-om (napr. povedať niečo) odrazu, naraz, bez prerušenia;

dychový príd.: d-é cvičenia; d-á hudba, d-é nástroje

dech p. dych


dych m. (dech) csl dýchanie: Už má velmo ňepraviďelní ďich (Hliník n. Hron. NB); Mám ja už veru zľí dich (Prosné PB)
F. stavia mi dich (Tlmače LVI), deh mi zastavelo (Kalinovo LUČ), až mi dih zastavilo (Lukáčovce HLO), až mi dih zastavilo (Dl. Lúka BAR) - ťažko sa mi dýcha; ledvaj dech popádél (Brezová p. Brad. MYJ), nemoheu̯ pochicid dech (Brodské SKA) - ťažko dýchal; ďeh mi už ňestačí, pachťím aňi kvoň (Čičmany ŽIL) - ťažko dýcham; dich sa mu staviu̯ od úďivu (Rim. Píla RS) - veľmi sa začudoval; spadóv ze stromu a na chvílu stracev dech, len hubu otvárav (Šípkové PIE) - prestal dýchať; bežál, čo mal dechu (Bošáca TRČ) - ako len vládal; do posleňňého dechu bou̯ pri vedomí (Bánovce n. Bebr.) - stále, kým žil; má taškí dech (Brestovany TRN) - zapácha mu z úst; na dušny dych (Humenné) - okamžite

dech p. dych


dych, čes dech m
1. vdychovanie a vydychovanie vzduchu, dýchanie: medvedi male ditatka dichem zahriewali (MS 1758); krátký dech (ZK 1778)
2. dýchacie ústrojenstvo: Smrtonoss w lidskem tjele panuge nad dechem a tagnu komoru (Kal 18. st)

dych
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dych
G (bez) dychu
D (k) dychu
A (vidím) dych
L (o) dychu
I (s) dychom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) dychy
G (bez) dychov
D (k) dychom
A (vidím) dychy
L (o) dychoch
I (s) dychmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zarazil mu dych et lui coupa la respiration
do posledného dychu jusqu'au dernier souffle
drobné cukríky na osvieženie dychu microconfiseries pour rafraîchir l'haleine
lapajúci dych, ukázal mu et haletant, il lui montrait
osvieženie dychu, bez prídavku cukru rafraîchir l'haleine, sans sucres ajoutés
osvieženie dychu sa piata rafraîchir l'haleine, la cinquième
ubráni pred dračím dychom préservera de son haleine

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu