dyňa -e dýň ž.
1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. d. červená Citrullus lanatus, melón (význ. 2)
2. melón (význ. 1): žltá d.;
dyňový príd.;
dynka -y -niek ž. zdrob.
dyňa dyne dýň ž.
dyňa dyne dýň ž. 1. ▶ plazivá tekvicovitá rastlina rodiaca veľké guľaté zelené plody s vodnatou sladkou dužinou červenej farby; syn. melón: rozkrojiť dyňu; pestovať dyne; bot. d. červená Citrullus lanatus 2. ▶ bežné označenie tekvicovitej rastliny melóna cukrového Melo sativus so sladkými žltozelenými plodmi s oranžovožltou dužinou: žltá, žltomäsá, cukrová d. ◘ parem. huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína žiada sa po nich piť ▷ dynka -ky dyniek ž. zdrob.: žltučká, sladučká d.
dyňa 1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužninou (bot. dyňa červená); rastlina príbuzná tekvici so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • melón: jesť (červenú) dyňu, (červený) melón; má rád sladkú žltú dyňu, sladký žltý melón • dynka (obyč. melón cukrový)
2. p. tekvica 1
melón 1. tekvicovitá rastlina so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • dyňa • dynka: má rád sladký žltý melón, sladkú žltú dyňu, dynku
2. tekvicovitá rastlina s veľkými zelenými plodmi a červenou dužinou (bot. dyňa červená) • dyňa: na poliach dozrievajú melóny, (červené) dyne
tekvica 1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi; plod tejto rastliny • nár. dyňa
2. p. hlava 1
dyňa, -ne, dýň ž.
1. druh plazivej tekvicovitej rastliny; bot. d. červená (Citrullus vulgaris);
pren. hovor. pejor. o hlave;
2. nár. tekvica;
dynka, -y, -niek ž. zdrob.
ďuna, ďuňa p. dyňa
dyňa ž. (dziňa, džina, zina, ďuna, ďuňa, dzuna, džuna, giňa) 1. miest. strsl, zsl, vsl pestovaná rastlina, bot. tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) i jej plod (aj ako jedlo): Giňe sa velmi viplaťí nasaďeť, ňielen na jeďeňie, ale aj pre statog a sviňe (Prochot NB); Mi šicí mámo raďi ďuňe (Klenovec RS); Zmo sa toho roku najedli džuní (Brusník REV); Teho roku sme aj džinu sadzili (V. Rovné BYT); Načo bi običajnú dzinu kupuvala (Trstie ILA); Paderovanom sa nadávalo dzunári, lebo dzinám hovorá dzune (Bučany HLO); Aj dziňe míváme, dzinové zelé varíváme (Kunov SEN); Dziňa (omáčka) je moje najneobľúbenejšie jedlo (Predmier BYT); Dňes na obied budze dziňa (Záh. Bystrica BRA); Dziňa sa varí alebo dusí (Hlboké SEN); Budeme diňe dávat prasatom a jádra usušíme (Skalica); Teho roku me diňu aňi ňevariľi (Torysa SAB) L. špargľová dina (Siladice HLO) - sorta na varenie; paňska dziňa (Kucany MCH) - melón; zimňí dziňa (Štefanov SEN) - malá okrasná tekvica F. hu̯avu má hou̯ú jag dziňa (Brodské SKA); dzetko majú hlavu jako dziňu (Prosné PB) - holú, bez vlasov; hu̯avu má jag dziňu, a rozumu nigde (Jablonové MAL) - má veľkú hlavu 2. jzsl vin. špeciálna vinohradnícka tekvica na výrobu heverov: S takéj dzine sa robili tí ducini, dzinové hevere (Vinosady MOD); Do si stev spravit hrganu, mosev vichovat hrganové dine (Dvorníky HLO) 3. strsl, vsl druh plazivej tekvicovitej rastliny a. bot. dyňa červená (Citrullus lanatus) b. dyňa žltá, bot. melón cukrový (Melo sativus) a najmä ich jedlé šťavnaté plody: It si kúpit kúseg dine! (Val. Belá PDZ); ďuna (Revúčka REV); ďuňa (Muráň REV); džuna (Chyžné REV) L. jedácá dzina (Trakovice HLO), hriźaca dziňa (Brezina TRB), červená ďuňa (Rochovce ROŽ), žotá diňa (Kalinovo LUČ), cukrová diňa (Mošovce MAR) - rozličné sorty 4. pejor. hlava: Po kim ci tota diňa narosla taka veľika? (Kapušany PRE) F. ti sprostá dziňa! (Prosné PB) - ti hlupák!
dziňa p. dyňa
dzuna p. dyňa
džina p. dyňa
džuna p. dyňa
giňa p. dyňa
dyňa, dynka ž bot 1. dyňa červená (melón vodný) Citrullus vulgaris: poslali panu viceispanu dinye; Mito Jankowy za dine zaplatil krcžmar d 54; donesol k nemu gednu dinku (KRUPINA 1687; 1693; 1741); pepo: dina, dinka; melones: gerecké dynki (KS 1763) L. cucurbita citrullus: zelena dyna (KrN 1795) 2. melón žltý Cucunis melo: L. ze žlutjch djn semena (HT 1760) 3. tekvica obyčajná: dine, vhorky (sadiť) (MT 17. st); dinne skorne a zrele (PR 18. st) L. colocynthis: swinska diňa (NP 17. st) kolokvinta obyčajná Colocynthis vulgaris; -ový príd k 3: semena dinjoweho hol 1 (TRENČÍN 1658); dinowych gader (RT 17. st); dinnowe semena (PR 18. st)