dvor -a m.
1. nezastavané (ohradené) priestranstvo pri dome, budove: deti sa hrajú na (školskom) d-e; vojsť s vozom do d-a; gazdovský d.;
pren. svetelný úkaz v podobe kruhu okolo mesiaca
2. v min. (veľké) hospodárstvo, gazdovstvo: panský d.
3. vysokopostavená inštitúcia, úrad ap.; ich sídlo: kráľovský d.; medzinárodný súdny d.
4. panovník a jeho kruh: vzbura proti d-u; zásah cisárskeho d-a;
dvorový príd. k 1: d-é vráta;
dvorný1 príd. k 1, 3, 4: d. priestor; d. radca, kapelník;
dvorský príd. k 3, 4: d-á spoločnosť; d-é služobníctvo;
dvorček -a m. zdrob. k 1
dvorný2 príd. galantný, uhladený, zdvorilý: byť d. k ženám; d-é vystupovanie;
dvorne prísl.;
dvornosť -i ž.
dvorný -ná -né príd.
dvorný1 -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na dvor, priestranstvo pri dome; nachádzajúci sa na dvore; syn. dvorový: d. areál; upravený d. priestor; dvorné krídlo budovy; d. byt, oblok; dvorná brána; d. pes; Na dvornej strane [domu] bola pavlač. [J. C. Hronský] 2. ▶ vzťahujúci sa na panovnícky dvor; žijúci pri dvore; nachádzajúci sa, odohrávajúci sa, slúžiaci na dvore: dvorná dáma; d. radca, d. kancelár; d. kapelník, pisár; d. organista, skladateľ; d. básnik; d. blázon; dvorné služobníctvo; dvorné divadlo; dvorné slávnosti; dvorná etiketa; dvorné intrigy; hist. d. dodávateľ titul niektorých firiem v habsburskej monarchii; d. majster hodnosť pri dvore 3. ▶ pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch; syn. galantný, ľúbostný, rytiersky: dvorná poézia; lit. dvorná lyrika stredoveká francúzska a nemecká svetská (ľúbostná) lyrika, ktorá vznikla ako výraz zjemneného spôsobu života aristokratickej spoločnosti, rytierska ľúbostná al. galantná poézia; dvorná epika veršované romány zobrazujúce dvornú lásku a fantastické rytierske dobrodružstvá 4. ▶ ktorý je niekomu vyhradený, ktorý pracuje výhradne pre niekoho; ktorý je uprednostňovaný: d. textár, autor speváčky skladajúci piesne iba pre ňu; d. herec režiséra A. Wajdu D. Olbrychski obľúbený, často hrajúci v jeho filmoch
dvorný2 -ná -né príd. zastaráv. ▶ ktorý prejavuje ženám mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom; syn. galantný, gavaliersky, zdvorilý: d. muž; dvorná poklona; vyberané dvorné spôsoby; byť d. k ženám
dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantný • rytiersky • kniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie
2. p. galantný 1, zdvorilý
galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozorný • zdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správanie • dvorný • gavaliersky • džentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejav • expr. rytiersky: rytierske spôsoby • kniž. kurtoázny: kurtoázna poklona
2. p. ľúbostný, dvorný 1
pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)
2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi
3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)
4. p. panák 1
uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušný • zdvorilý • dvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanie • úslužný • úctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osoba • kniž. spôsobný: spôsobné deti • distingvovaný • kultivovaný • jemný • zastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsoby • vycibrený • vybrúsený • kniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovník • hovor.: fajný • fajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní
2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravený • elegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhony • expr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazista • úhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom
3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízaný • expr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkovia • hladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom
vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný) • slušný • kniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobné • zdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavač • dvorný • galantný • gavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženám • zastar. edukovaný
zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie • pozorný • úslužný • úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav • dvorný • uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby • gavaliersky • džentlmenský • gentlemanský • galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar • kniž.: kulantný • kurtoázny
dvor, -a, 6. p. -e m.
1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: školský, gazdovský d., byť na d-e, vojsť do d-a; pren. mesiac má d. kruh okolo seba
● ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; každý pes je na svojom dvore najsmelší (prísl.) doma je každý smelý;
2. sídlo panovníka, veľmoža, pápeža; panovník s kruhom dvoranov a vysokých hodnostárov predstavujúcich vládnu moc: cisársky, kráľovský, pápežský, kniežací, šľachtický, viedenský d.; odpor šľachty proti d-u proti panovníkovi;
3. dvorania, dvoranstvo: kráľ so svojím d-om;
4. v názvoch niektorých úradov: medzinárodný súdny d., kontrolný d.;
5. zastar. hospodárstvo (obyč. väčšie): panský, štátny d.;
dvorový príd. k 1: d-é dvere, vráta;
dvorný1 príd. k 1, 2: d. byt, d. pes, d-é okno, d-é vráta; d. kancelár, d. dodávateľ, d. blázon, d. kapelník, d. radca, d-á dáma, d-á spoločnosť;
dvorský1 príd. k 2: d. radca, d. hodnostár, d. kancelár, d-á kancelária;
dvorček, zried. i dvorík, -a m. zdrob.
dvorný1 p. dvor
dvorný2 príd. uhladený, galantný, zdvorilý (najmä k ženám): d. úsmev, d-é správanie;
dvorne prísl.: d. sa správať;
dvornosť, -ti ž.
dvorný príd. (dvórni) 1. súvisiaci s dvorom: Kim riasle, zvali zme tej prasťe dvorne (Čelovce MK) L. dvorná sviňa (V. Straciny LUČ) - ktorá sa vykrmovala; dvorná hus (Krivá DK) - ktorá vodí mláďatá; dvórna stena (St. Turá NMV) - obrátená do dvora 2. súvisiaci s majerom L. dvorní gazda (Radošina NIT) - dozorca nad sýpkou a i. v majeri
dvorný m. spodst. gazda na majeri: dvorní (Lukáčovce HLO)
dvorný [-o-, -ú-] príd 1. nachádzajúci sa na dvore, týkajúci sa dvor a: na dwornych dwerach (BYTČA 1614); canis domesticus: domáci, dworny pes (KrN 1795) 2. hospodársky, gazdovský: statku dworneho (BUŠINCE 1732); villae meae: moge domi dworné (KS 1763); gako bi farár bil s predku wssú komornú, masstalnú, dwúrnu potrebú zaopatreny (BPr 1787) 3. žijúci na spoločnej usadlosti: dvorni bratia (HRABKOV 1786 LP) 4. žijúci pri dvore, v sídle svetskej al. cirk. moci: satelles: dworny wogak; plebanus: dworny kňez; morio: dworny blazen (KS 1763) šašo 5. starostlivý, uhladený, galantný, zdvorilý: periergos: dworny (KS 1763); subst d. m slúžiaci pri dvore (ako dvoran): v ňemalú vpadá u dvorních ňenávisť; kďiž všecci dvúrní v svém budú spočinku, vtedi sa zpustiť z obloka do zahradi (BR 1785); -osť ž uhladené spôsoby, galantnosť: periergia: dwornost, wélmy dlúhá starost (KS 1763); dwornost lasku ploďi (GP 1782)