Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

dvor -a m.

1. nezastavané (ohradené) priestranstvo pri dome, budove: deti sa hrajú na (školskom) d-e; vojsť s vozom do d-a; gazdovský d.;

pren. svetelný úkaz v podobe kruhu okolo mesiaca

2. v min. (veľké) hospodárstvo, gazdovstvo: panský d.

3. vysokopostavená inštitúcia, úrad ap.; ich sídlo: kráľovský d.; medzinárodný súdny d.

4. panovník a jeho kruh: vzbura proti d-u; zásah cisárskeho d-a;

dvorový príd. k 1: d-é vráta;

dvorný1 príd. k 1, 3, 4: d. priestor; d. radca, kapelník;

dvorský príd. k 3, 4: d-á spoločnosť; d-é služobníctvo;

dvorček -a m. zdrob. k 1


dvorný2 príd. galantný, uhladený, zdvorilý: byť d. k ženám; d-é vystupovanie;

dvorne prísl.;

dvornosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvor ‑a m.; dvorový, dvorný, dvorský; dvorček ‑a m.
dvorný; dvorne prísl.; dvornosť ‑i ž.

dvorný -ná -né príd.

dvorný1 -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na dvor, priestranstvo pri dome; nachádzajúci sa na dvore; syn. dvorový: d. areál; upravený d. priestor; dvorné krídlo budovy; d. byt, oblok; dvorná brána; d. pes; Na dvornej strane [domu] bola pavlač. [J. C. Hronský]
2. ▶ vzťahujúci sa na panovnícky dvor; žijúci pri dvore; nachádzajúci sa, odohrávajúci sa, slúžiaci na dvore: dvorná dáma; d. radca, d. kancelár; d. kapelník, pisár; d. organista, skladateľ; d. básnik; d. blázon; dvorné služobníctvo; dvorné divadlo; dvorné slávnosti; dvorná etiketa; dvorné intrigy; hist. d. dodávateľ titul niektorých firiem v habsburskej monarchii; d. majster hodnosť pri dvore
3.pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch; syn. galantný, ľúbostný, rytiersky: dvorná poézia; lit. dvorná lyrika stredoveká francúzska a nemecká svetská (ľúbostná) lyrika, ktorá vznikla ako výraz zjemneného spôsobu života aristokratickej spoločnosti, rytierska ľúbostná al. galantná poézia; dvorná epika veršované romány zobrazujúce dvornú lásku a fantastické rytierske dobrodružstvá
4.ktorý je niekomu vyhradený, ktorý pracuje výhradne pre niekoho; ktorý je uprednostňovaný: d. textár, autor speváčky skladajúci piesne iba pre ňu; d. herec režiséra A. Wajdu D. Olbrychski obľúbený, často hrajúci v jeho filmoch

dvorný2 -ná -né príd. zastaráv.ktorý prejavuje ženám mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom; syn. galantný, gavaliersky, zdvorilý: d. muž; dvorná poklona; vyberané dvorné spôsoby; byť d. k ženám

dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantnýrytierskykniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie

2. p. galantný 1, zdvorilý


galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

2. p. ľúbostný, dvorný 1


pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašohovor. expr. dvorný blázonharlekýn (komická postava starej talianskej komédie)

2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašopejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašparapejor. komediant: neverte mu, komediantovi

3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašoklaunhovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)

4. p. panák 1


uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušnýzdvorilýdvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanieúslužnýúctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osobakniž. spôsobný: spôsobné detidistingvovanýkultivovanýjemnýzastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsobyvycibrenývybrúsenýkniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovníkhovor.: fajnýfajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravenýelegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhonyexpr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazistaúhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízanýexpr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkoviahladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom


vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný) • slušnýkniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobnézdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavačdvornýgalantnýgavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženámzastar. edukovaný


zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správaniepozornýúslužnýúctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdravdvornýuhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsobygavalierskydžentlmenskýgentlemanskýgalantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky darkniž.: kulantnýkurtoázny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvor, -a, 6. p. -e m.

1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: školský, gazdovský d., byť na d-e, vojsť do d-a; pren. mesiac má d. kruh okolo seba

ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; každý pes je na svojom dvore najsmelší (prísl.) doma je každý smelý;

2. sídlo panovníka, veľmoža, pápeža; panovník s kruhom dvoranov a vysokých hodnostárov predstavujúcich vládnu moc: cisársky, kráľovský, pápežský, kniežací, šľachtický, viedenský d.; odpor šľachty proti d-u proti panovníkovi;

3. dvorania, dvoranstvo: kráľ so svojím d-om;

4. v názvoch niektorých úradov: medzinárodný súdny d., kontrolný d.;

5. zastar. hospodárstvo (obyč. väčšie): panský, štátny d.;

dvorový príd. k 1: d-é dvere, vráta;

dvorný1 príd. k 1, 2: d. byt, d. pes, d-é okno, d-é vráta; d. kancelár, d. dodávateľ, d. blázon, d. kapelník, d. radca, d-á dáma, d-á spoločnosť;

dvorský1 príd. k 2: d. radca, d. hodnostár, d. kancelár, d-á kancelária;

dvorček, zried. i dvorík, -a m. zdrob.


dvorný1 p. dvor


dvorný2 príd. uhladený, galantný, zdvorilý (najmä k ženám): d. úsmev, d-é správanie;

dvorne prísl.: d. sa správať;

dvornosť, -ti ž.

dvorný príd. (dvórni)
1. súvisiaci s dvorom: Kim riasle, zvali zme tej prasťe dvorne (Čelovce MK)
L. dvorná sviňa (V. Straciny LUČ) - ktorá sa vykrmovala; dvorná hus (Krivá DK) - ktorá vodí mláďatá; dvórna stena (St. Turá NMV) - obrátená do dvora
2. súvisiaci s majerom
L. dvorní gazda (Radošina NIT) - dozorca nad sýpkou a i. v majeri

dvorný m. spodst. gazda na majeri: dvorní (Lukáčovce HLO)

dvorný príd. (dvórni)
1. súvisiaci s dvorom: Kim riasle, zvali zme tej prasťe dvorne (Čelovce MK)
L. dvorná sviňa (V. Straciny LUČ) - ktorá sa vykrmovala; dvorná hus (Krivá DK) - ktorá vodí mláďatá; dvórna stena (St. Turá NMV) - obrátená do dvora
2. súvisiaci s majerom
L. dvorní gazda (Radošina NIT) - dozorca nad sýpkou a i. v majeri

dvorný m. spodst. gazda na majeri: dvorní (Lukáčovce HLO)

dvorný [-o-, -ú-] príd
1. nachádzajúci sa na dvore, týkajúci sa dvor a: na dwornych dwerach (BYTČA 1614); canis domesticus: domáci, dworny pes (KrN 1795)
2. hospodársky, gazdovský: statku dworneho (BUŠINCE 1732); villae meae: moge domi dworné (KS 1763); gako bi farár bil s predku wssú komornú, masstalnú, dwúrnu potrebú zaopatreny (BPr 1787)
3. žijúci na spoločnej usadlosti: dvorni bratia (HRABKOV 1786 LP)
4. žijúci pri dvore, v sídle svetskej al. cirk. moci: satelles: dworny wogak; plebanus: dworny kňez; morio: dworny blazen (KS 1763) šašo
5. starostlivý, uhladený, galantný, zdvorilý: periergos: dworny (KS 1763); subst d. m slúžiaci pri dvore (ako dvoran): v ňemalú vpadá u dvorních ňenávisť; kďiž všecci dvúrní v svém budú spočinku, vtedi sa zpustiť z obloka do zahradi (BR 1785); -osť ž uhladené spôsoby, galantnosť: periergia: dwornost, wélmy dlúhá starost (KS 1763); dwornost lasku ploďi (GP 1782)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DVORNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 2×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
všetky dvorné dámy si čosi šepkali toutes les dames chuchotèrent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu