dvojstranný príd.
1. kt. má 2 strany; používateľný z dvoch strán: d. pilník, nôž
2. kt. platí medzi 2 stranami al. sa uskutočňuje z dvoch strán: d-á dohoda; d. útok;
dvojstranne prísl.;
dvojstrannosť -i ž.
dvojstranný -ná -né príd.
dvojstranný -ná -né príd. 1. zried. ▶ použiteľný z dvoch strán, obojstranný: d. pilník, nôž; dvojstranné puzdro, zrkadlo; d. kľúč s dvoma otvormi na uťahovanie matíc 2. ▶ ktorý sa vzťahuje na dve strany; ktorý zaväzuje dve strany; uskutočnený medzi dvoma stranami; syn. bilaterálny: dvojstranná dohoda, zmluva, spolupráca; dvojstranné rokovanie, stretnutie; dvojstranné vzťahy, kontakty, rozhovory; dvojstranné vojenské cvičenie 3. ▶ uskutočňovaný z dvoch strán al. na dve strany: d. útok; dvojstranné osvetlenie
dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)
p. aj vzájomný
vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah
1. majúci dve strany: d-é zrkadlo, d-á kefa; geom. d-á súmernosť;
2. vzťahujúci sa na obe strany, záväzný pre obe strany, obojstranný: d-á zmluva, dohoda;
3. vykonávaný z dvoch strán: d. útok, d-á paľba;
dvojstrannosť, -ti ž.
dvojstranný i dvojstranový príd. 1. majúci dve použiteľné strany: dvojstranná pilka (Mojmírovce NIT); dvojstranova pilka (Hôrka POP); dvojstraňňí másľik (Pukanec LVI) 2. robený na dvoch stranách (o výšivkách): dvojstranná ažúrka (Myjava)
dvojstranný príd majúci zdvojené údy, resp. telo z dvoch tvorov: bimembris: dwogúdny, dwogstranny, dwogjho ťela, kdo dwogaké údi má (KS 1763)