dvojkoľajný príd.
1. kt. má 2 koľaje: d-á trať
2. rozchádzajúci sa, nejednotný: d-é rozhodnutie, d. prístup;
dvojkoľajne prísl.;
dvojkoľajnosť -i ž.
dvojkoľajný -ná -né príd.
dvojkoľajný -ná -né príd. 1. ▶ majúci dve koľaje; syn. dvojkoľajový: d. úsek; d. viadukt; dvojkoľajná železničná trať 2. ▶ pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek; ktorému chýba jednotnosť, zhodnosť názorov, konania a pod., nejednotný, rozchádzajúci sa: d. prístup; dvojkoľajná výchova detí; dvojkoľajné rozhodovanie, riadenie
dvojkoľajný p. nejednotný
nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť
1. žel. majúci dve koľaje, dva páry koľajníc: d-á trať;
2. nejednotný, dvojitý: d-á administratíva;
dvojkoľajnosť, -ti ž.