dvojjazyčný príd. týkajúci sa 2 jazykov: d-é mesto v kt. sa hovorí dvoma jazykmi; d. nápis; d. slovník prekladový;
dvojjazyčne prísl.;
dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus
dvojjazyčnosť -ti ž.
dvojjazyčnosť -ti ž. ▶ (aktívne) používanie dvoch jazykov; syn. bilingvizmus; op. jednojazyčnosť: d. textu; problém dvojjazyčnosti na národnostne zmiešanom území; Dvojjazyčnosť je prvým vážnym krokom k vzájomnému porozumeniu. [LT 1991]; Zvláštnosťou knihy je dvojjazyčnosť - všetky texty sú v slovenčine i ukrajinčine. [Sme 1997]
bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach
dvojjazyčnosť p. bilingvizmus
dvojjazyčný príd. hovoriaci al. píšúci dvoma jazykmi; hovorený al. písaný dvoma jazykmi: d-é obyvateľstvo; d. slovník, d-á vyhláška;
dvojjazyčnosť, -ti ž.