dvojjazyčný príd. týkajúci sa 2 jazykov: d-é mesto v kt. sa hovorí dvoma jazykmi; d. nápis; d. slovník prekladový;
dvojjazyčne prísl.;
dvojjazyčnosť -i ž. bilingvizmus
dvojjazyčný -ná -né príd.
dvojjazyčný -ná -né príd. ▶ (aktívne) používajúci dva jazyky; týkajúci sa dvoch jazykov, bilingválny; op. jednojazyčný: d. formulár; dvojjazyčná publikácia; dvojjazyčné názvy ulíc; dvojjazyčné vysvedčenie; dvojjazyčné gymnázium v ktorom sa vyučuje v dvoch jazykoch, bilingválne; dvojjazyčné mesto v ktorom sa hovorí dvoma jazykmi; dvojjazyčné obyvateľstvo; dvojjazyčné vysielanie v dvoch jazykoch; d. slovník prekladový; Napospol všetci naši boli dvojjazyční, s hlbokými znalosťami maďarského jazyka, literatúry, dejín. [V. Mináč]; Fínsko je dvojjazyčnou krajinou. [Sme 1995]
dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúra • dvojrečový: dvojrečové prostredie • bilingválny • bilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvo • prekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky
dvojjazyčný príd. hovoriaci al. píšúci dvoma jazykmi; hovorený al. písaný dvoma jazykmi: d-é obyvateľstvo; d. slovník, d-á vyhláška;
dvojjazyčnosť, -ti ž.
dvojjazyčný príd hovoriaci dvoma jazykmi, dvojrečový; pren neúprimný, falošný: bilingvis: dwoggazyčny, dwogrečny, dwogústy, lhawy (KS 1763); subst d. m neúprimný, falošný človek: slowa dwoggazyčného (sú) gako sproste a ony precházagú až do wnjtrnost žiwota (KB 1757)